V tejto rubrike vypichnem tie najpozoruhodnejšie nezmysly, ktoré som objavila pri prezeraní si niektorých stránok. Ide zvyčajne o veci natoľko extrémne a pomýlené, že už len zdravý sedliacky rozum môže rozlíšiť, že ide o blud. Napodiv, mnohí ľudia sa nechajú presvedčiť, žeby tá-ktorá metóda mohla celkom zabrať. Zvyčajne je totiž opísaná množstvom vedecky znejúcich slov, zdanlivých logických súvislostí a samozrejme nevyhnutnou poznámkou o tom, že „Big Pharma“ nechce, aby sa to pospolitý ľud dozvedel. Nehnevajte sa, ale ku týmto konšpiračným myšlienkam sa ja vyjadrovať nebudem. Považujem ich totiž za formu náboženstva, čo znamená, že ak tomu niekto veriť chce, tak si to nijakým spôsobom z hlavy vybiť nenechá. To nevadí – „Fiat voluntas tua“ – konajte svoju vôľu, vnucovať vám nič nebudem. Ale tí, ktorí sú si ochotní prečítať niektoré vedecké argumenty, sú vítaní.

Perličká prvá: Rakovina sa dá vyliečiť pomocou sódy bikarbóny a javorového sirupu

Na túto metódu som natrafila celkom náhodou, ale jej jednoduchosť a prístupnosť ma zaujali. Objavila som ho na stránke Štestíčko (odkaz 1), ktorá ho ale prevzala so stránky pána Milana Janocha (odkaz 2). Tento pán uverejnil na svojej stránke metódu a k nej aj svoj príslušný komentár, ktorý stojí za to rozobrať osobitne. Vlastným tvorcom danej teórie je Jim Kelmun (odkaz 3).
Pôvodca: aby sme mohli vôbec polemizovať o celej problematike, patrí sa poznať pôvodcu. Jim Kelmun vo svojich 75 rokoch po skončení úspešnej kariéry šoféra nákladiaku, prišiel na to, ako liečiť ľudí z rakoviny. Nie, neodsudzujem ho za to, že to bol šofér. Ja sama šoférovať neviem a ovládanie motorového vozidla vo mne pravdupovediac budí bázeň, ale predsa si nemyslím, že je to kvalifikácia na liečbu rakoviny. Podľa mňa to nemyslel zle, len to…. nedomyslel. Inak, celá jeho metóda sa volá „Jim Kelmun protocol“ – ak by ste si to chceli vyhľadať.

Princíp metódy: (Dovolím si ho skopírovať, zdroj v odkazoch 1 a 2) „Za tepla vytvořená směs chemicky čisté jedlé sody (hydrogenuhličitan sodný; NaHCO3) a javorového sirupu je velmi efektivní prostředek proti všem druhům rakoviny. Ohřátím se na sebe pevně navážou molekuly sody a javorového sirupu, a takto vybavená glukóza může zamířit k rakovinovým buňkám. Rakovinové buňky prostě milují cukr, který přímo nezřízeně hltají. V tomto případě je ale na molekuly cukru navázaná silně zásaditá sodíková sloučenina! Kyselé rakovinové buňky absorbují s cukrem i sodu, a to je jejich zkáza…“

Rozbor: Uznávam, že to môže znieť logicky. Lenže:
1. Glukóza ako účinná látka – nerozumiem, prečo musí byť práve z javorového sirupu. Veď aj mnohé iné jedlá obsahujú glukózu. Keby som chcela byť veľká detailistka, tak by som skôr navrhla kúpiť si to polkilové balenie čistého hroznového cukru. Iste, javorový sirup pôsobí príjemnejšie, lenže obsahuje prevahu sacharózy.
2. Väzba molekúl hydrogényhličitanu sodného a glukózy – ako som si tak spomenula na chémiu zo základnej a strednej školy, nie je mi úplne to úplne jasné. Totiž podľa tohto článku by medzi molekulou hydrogénuhličitanu sodného a molekulou glukózy musela vzniknúť väzba. Aby bola silná, tak pravdepodobne kovalentá alebo iónová. Lenže takéto spojenie medzi týmito molekulami nevzniká. To by muselo ísť o nestabilné molekuly. Dobre, glukóza má rôzne deriváty, ale žiaden z nich nie je tvorený z bikarbonátu. Myslím, že na posúdenie tohto tvrdenia o naviazaní stačia vedomosti z chémie zo základnej alebo strednej školy.
3. Prenos glukózy do bunky – to už si vyžaduje trochu hlbšie vedomosti: podľa článku rakovinová bunka „zhltne“ zákerný cukor s naviazanou sódou. Ehm – nie. Regulácia toho, čo do bunky cez jej membránu prenikne je nesmierne zložitá. Glukóza preniká do bunky metódou tzv. uľahčenej difúzie. V membráne bunky „plávajú“ malé bielkovinové transportéry. (Tie pre glukózu majú aj meno – GLUT, je ich dokonca 5 typov) Keď príde molekula glukózy, naviaže sa z jednej strany tej bielkoviny, tá sa „pretočí“ a prenesie ju na stranu druhú, teda do bunky. (Okej, je trochu zložitejšie, lebo sa do toho miestami montuje aj inzulín, ale o to tu teraz nejde.) Problém je v tom, že tá bielkovina neprenesie nič iné, len čistú glukózu, takže ani teoreticky „naviazaná sóda bikarbóna“ sa do bunky nedostane. Nemá ako.
4. Kyslé rakovinové bunky – toto ju veľmi rozšírený mýtus, nádorové bunky síce môžu mať schopnosť prežívať trochu lepšie v prostredí, kde je menej kyslíka, čo vedie k tomu, že sa tvorí viac kyslých produktov metabolizmu. A áno, veľmi často je tam naozaj nekvalitné krvné zásobenie, takže v takom prostredí aj sú. Ale to z nich nerobí „kyslé bunky“ Nedostatočne okysličené prostredie je tam totiž preto, že nádor rýchlo rastie. Je to mohutná masa buniek, a na to, aby žila, potrebuje cievy. A nádor si cievy začne tvoriť. Toto je inak veľký problém, lebo takto si nádor zabezpečuje výživu. Lenže tieto cievy sú často nepravidelné, slabé, pokrútené, praskajú a do nádoru zakrváca. A ak nádor rastie prirýchlo voči rýchlosti tvorby svojich ciev, tak trpí, v strede môže degenerovať a na povrchu, kde je dobre živený, rastie do okolia. Lebo sa živí na úkor hostiteľa. Aby som to teda zhrnula, kyslejšie prostredie v mieste nádoru je jeho dôsledkom jeho existencie, nie príčinou. A u niektorých nádorov sa uplatňuje tiež Warburgov efekt – tj. prednostne anaeróbna glykolýza, aj keď je kyslík v prostredí. Túto problematiku tu už rozpísal kolega.

Recept: „3 díly javorového sirupu a jeden díl jedlé sody ( soda bicarbona ) smísit ( např. 15 lžiček sirupu a pět lžiček sody ) a promíchat, dát poté v kastrůlku na sporák, zahřívat 5 minut nepříliš silně, dokud směs poněkud nezahoustne. Na počátku může být užíváno častěji, např.3x denně jedna čajová lžička. Jinak stačí brát 1 čajovou lžičku 1x denně, dlouhodobě. Může být rozpuštěna ve vodě nebo třeba namazána na chléb. Javorový sirup může být případně dočasně nahrazen medem. Obecně platí: nejíst jinak žádný cukr v nápojích ani v pokrmech, s výjimkou trošky ovoce“

Rozbor: k tomu niet čo veľmi dodať, len to odporúčanie pre obmedzovanie energetického príjmu je asi tá najväčšia skaza, čo sa môže pritrafiť pacientovi s rakovinou. Ako som písala, rakovina žije na úkor hostiteľa. Cukor je rýchlo mobilizovateľný energetický zdroj, aj keď väčšinou vo forme polysacharidov. V každom prípade však takéto odporúčanie vedie postupne k totálnemu energetickému vyčerpaniu pacienta.

Finálna perla v perle: Najlepší úsek je uvedený až na konci – vlastný komentár pána Milana Janocha:
„Rakovina není nic víc než poslední projev extrémního překyselení organismu a toxicity tělesných tekutin a tkání. Za těchto podmínek a při dysfunkci imunitního systému by tělo předčasně zemřelo. Proto na svou ochranu moudře začne shromažďovat vnitřní toxiny, obalovat je oslabenou super-kyselou tkání a zapouzdří je pod nepropustnou ochrannou vrstvou, aby zabránilo jejich dalšímu šíření. S tímto důvtipným řešením obdrží majitel smlouvu na delší život. My ovšem tomuto procesu říkáme choroba. Tělo vytvoří tumor proto, aby potlačilo a uklidilo jedy, které nemůže jinak vyloučit a prodloužilo si život na tak dlouho, jak jen je možné, poskytujíc svému majiteli dostatek času na k eliminaci interní toxicity. Metastázy jsou poslední pokus těla ke své záchraně. Jestliže je tato interní toxicita úspěšně potlačena, tělo postupně bezpečně odstraní všechny nádory a navrátí se mu zdraví. Pokud tento proces není úspěšný, osud majitele těla je definitivně určen a umírá ne na rakovinu, ale na extrémně jedovaté léčebné postupy, intenzivní emoční zhroucení, zoufalství a stres. Zkuste své tělo z celého srdce co nejvíce milovat a co nejdříve začněte s detoxikací.“

Toto je exemplárny príklad pavedy. Prakticky každý fenomén tu uvedený je pomýlený, vychádza z nesprávnych predpokladov, z neúplných poznatkov a je vedecky vyvrátený. Ale asi mi spôsobuje akúsi perverznú radosť vidieť to tak všetko pokope, lebo takýto kus vidím zriedka. Pozrela som si celú tú stránku pána Janocha. A musím priznať, že nie je celá zlá. Je tam fakt veľa užitočných vecí. Napríklad ten zoznam 7 zdravých potravín. Bravo. Ale autor, bohužiaľ, nemá základné poznatky, čo je rakovina a ako vzniká. Pojmy ako prekyslenie organizmu alebo toxicita tkanív vedecká obec jednoducho neuznáva. Tieto pojmy vznikli ako dôsledok veľmi nedokonalého poznania ľudského tela. A opuzdrenie nádora, tak ako to prezentuje článok, je nezmysel. Ohraničenie resp. neohraničenie nádora väzivovým puzdrom a s tým súvisiaca možnosť prerastania do okolitého tkaniva je jedno z kritérií pre posúdenie stupňa malignity nádoru.

Hodnotenie (ehm, toto je čistá recesia, trošku som sa „vyšantila“, takže to tak aj berte)

Plusové body:
– oceňujem jednoduchosť metódy, znie veľmi dostupne a na prvý pohľad aj rozumne
– je lacná, nič si netreba dovážať z Argentíny a podobne, takže vás finančne nezruinuje
– nie je toxická. Chcela som napísať, že nepoškodzuje organizmus… ale to mi nedá, lebo vedie človeka k tomu, aby sa neliečil…. a vieme, ako to končí…

Mínusové body:
– chýba nejaká – akákoľvek – práca, ktorá by sa tomu venovala, aby sa dala preskúmať – aspoň ja som žiadnu nenašla (ak sa to pošťastí vám, pokojne ma opravte)
– a na moje sklamanie, nie je tu žiadna pôsobivá cudzokrajná rastlina alebo produkt, ktorého názov by mal ten správny cveng – skrátka to nepôsobí tak efektne

Záver: Liečba rakoviny zmesou javorového sirupu a jedlej sódy je pozoruhodný príklad, ako môže neznalosť problematiky viesť až ku tragikomickým výsledkom. Áno tento môj rozbor má naozaj dosť ironický ráz, snažila som sa byť slušná, ale mám dosť veľký problém pochopiť ako niekto toto môže brať vážne. Úprimne, sčasti mi to pripadá až smiešne, ale na druhej strane ma to aj hnevá. Nepáči sa mi totiž, keď niekto, komu myseľ zatemňuje strach z choroby a ľahko naletí sľubom o zázraku, je takto zavádzaný. A tiež, že sa bez rozmyslu preberajú akékoľvek výmysly bez toho, aby o nich ten, ktorý ich zdieľa s verejnosťou, čo i len trošičku rozmýšľal.
Podľa vás – aj bez môjho rozboru – pôsobí táto teória hodnoverne?