Autor: Prof. Ferdinand Cap († 29. 1. 2016)
V tomto článku bude reč o tzv. biorezonančnom prístroji a knihe „Biorezonančná a multirezonančná terapia“ od Brüggemanna, a to z pozície fyzika. Krátka zmienka bude venovaná deklarovaným terapeutickým možnostiam a doterajším výsledkom.
Úvod
Pre prírodovedca je medicína vznešenou vedou, ktorá popri prírodovedných metódach rozumie aj intuícii, schopnosti vcítenia sa a umeniu stanoviť diagnózu. Práve chorý je veľmi citlivý na pochopenie lekára a na duševnú starostlivosť. Je teda známe, že liečivé sily prírody sú prebúdzané a podporované nielen fyzikálnymi či chemickými metódami, ale aj vierou pacienta v lekárske umenie a jeho metódy. Už dlho je známy napr. placebo efekt dokázaný v dvojito slepých pokusoch. Rovnako je známe, že niektoré psychosomatické poruchy a vegetatívne ochorenia možno vyliečiť samotnou dlhodobou podporou a terapeutickým rozhovorom.
Existujú však určité hranice pre použitie placeba alebo alternatívnych metód. Reči o vysokom napätí buniek, alebo napr. metóda, pri ktorej sa predstierajú liečivé účinky výbojov na tele pacienta z batérií v jeho topánkach, už pravdepodobne prekračujú hranice serióznych medicínsko-prírodovedných metód. Zákony, predovšetkým v Nemecku, už takúto ostrú hranicu vytýčili. Napríklad 2. Veľká súdna komora krajského súdu vo Wuppertale v roku 1958 odsúdila dvoch lekárov, ktorí ošetrovali pacientov prístrojmi radiačného tienenia, kvôli podvodu a nedovolenému výkonu liečiteľstva ([9], strana 34).
Takzvaná „rádiodiagnostika“ viedla v Heidelbergu v roku 1977 k odsúdeniu za podvod. A použitie prístroja na „rádiodiagnostiku“ Prof. Dr. Abramsa, ktorý pomocou počítača údajne dokázal rozpoznať chorobu z kvapky krvi za najkratší čas, priviedlo jedného užívateľa z Mannheimu v roku 1975 na 3 roky za mreže pre podvod.
Ak som správne pochopil súdneho radcu Dr. Wimmera z Mannheimu, padla zmienka aj o tom, že ak by miestna nemocenská poisťovňa uhrádzala výkony tohto druhu, bola by vinná zo spoluúčasti na podvode.
Výňatok z podrobného zdôvodnenia Najvyššieho nemeckého súdu z roku 1959 – doslovný citát – „úmyselné zavádzanie pacienta obžalovaným spočívalo v tom, že pacientovi bolo oznámené, že použitá metóda odstráni s veľkou istotou jeho ťažkosti. Lekár, ktorý sa venuje terapii takzvaným tieniacim aparátom a používa podobné reči, musí byť považovaný za šarlatána.“ Koniec citátu ([8], strany 144,147).
K základnej myšlienke prístroja BICOM
Chcel by som teraz ako fyzik zaujať stanovisko k prístroju BICOM a ku knihe Hansa Brüggemanna [2].
Základná myšlienka tohto prístroja nie je sama osebe v žiadnom prípade nová. Myšlienka vyrovnávacieho pôsobenia proti údajnému fyziologicky nepriaznivému žiareniu, pochádza od pána Lotza, ktorý v 70. rokoch predával za 240 mariek interferenčný vysielač na neutralizáciu žiarenia ([8], strana 131).
Aj prístroj PHYLAX, pochádzajúci z 50. rokov od Dannerta, ktorý údajne ruší žiarenie a stál 120 mariek, spočíva v podobnom myšlienkovom základe ([8], strana 120).
Prácami od Scheminzkeho, Innsbruck, z roku 1926 a neskôr aj od iných, vošli do povedomia a stali sa v posledných rokoch všeobecne známymi výkyvy virgúľ a kyvadiel ako ideomotorický spúšťač tzv. Kohnstammovej nestálosti musculus flexor carpi ulnaris (vnútorný ohýbač zápästia). Pán Mersmann, ktorý distribuoval tiež takzvané biofyzikálne prístroje na meranie patogénneho zemského žiarenia, vyrobil len pre pána Brüggemanna, ktorý podľa mojich informácii nie je ani lekárom, ani fyzikom, takzvaný separátor, ktorý sa používa v biorezonančnom prístroji BICOM ([2], strany 20, 30). V jednom z biofyzikálnych meracích kurzov firmy Mersmann, ktorý som navštívil, som sa dozvedel, že by bolo dnes prospešnejšie „robiť stavebnofyziologické merania geopatogénnych oblastí fyzikálnymi prístrojmi, pretože virgule dnes už na zákazníkov pôsobia oveľa menej než fyzikálne prístroje, ktoré blikajú a vydávajú tóny“.
Recenzia Brüggemannovej knihy
Zmienenú knihu od Brüggemanna som si veľmi dobre preštudoval, pričom som narazil na, predovšetkým v tejto oblasti dostatočne známe, mená ako Mersmann, Heim, König, Bergsmann, Kirlian alebo vydavateľstvo Resch ([2], strany 20, 30, 97, 140, 144, 153, 165, 189, 217, 260, 267, 283, atď.).
Kniha je plná prázdnych výrazov a nepochopených fyzikálnych pojmov a využíva neobvyklú terminológiu. Okrem toho, kniha obsahuje početné nedorozumenia a chyby, ako aj (ne)logické protirečenia. Je to dlhý zoznam a ja uvediem len niekoľko príkladov.
Jav interferencie vĺn je napr. popísaný ako prevrátenie a zrušenie ([2], strany 26, 30, 231), zatiaľ čo v skutočnosti interferencia energiu neruší a ani ju nepremieňa na teplo. Energia sa len priestorovo inak rozloží – zaujímavé, že to zreteľne vyplýva aj zo zobrazenia 4c, na strane 197. V knihe si autor aj ďalej viackrát protirečí.
Napr. na strane 27 [2] sa píše, že fyziologické kmity a signály pri meraní unikajú preto, lebo signály šumu elektroniky sú silnejšie než biologické signály. Celkom odhliadnuc od toho, že dnes už dokážeme dokonca merať magnetické polia elektrických signálov z mozgu s presnosťou 1:tisíc biliónom, čiže 1:1015, sa vynára na strane 37 [2], a aj neskôr, protirečenie, že presne tieto domnelo nemerateľné kmity by mali byť frekvenčným filtrom izolované, zosilnené a využité. Na základe čoho má prístroj rozpoznať, či je takéto nemerateľné a teda neidentifikovateľné kmitanie určitej frekvencie v rámci tepelného spektra šumu patologické, a či má byť vybrané? Zaujímavé, že na strane 160 [2] sa nachádza, okrem iného, zobrazenie, ako tieto domnelo nemerateľné frekvencie vyzerajú!
Čo sa skutočne v prístroji deje, podrobne vo svojej recenzii vysvetlím.
Táto vo viacerých ohľadoch zaujímavá a poučná kniha, obsahuje viaceré nedefinované a neobvyklé pojmy: napr. sa tam píše o disharmonických kmitoch, pravotočivej či prevrátenej informácii, o základnej frekvencii liečiv alebo potravín ([2], strany 37, 55, 58), o magnetickom priestorovom náboji ([2], strana 288), o priestorových kvantách ([2], strana 295), ako aj o ukladaní prevrátenej informácie do kvapalín a iné.
Tak, ako ma uistili aj poslucháči v rámci mojej prednášky, kniha vytvára dojem, že „alergická informácia“ sa cez „žiarenie“ substancie vzduchom šíri k ďalej stojacemu pacientovi. To musí byť pôsobivé, ak napr. pacient alergický na arašidy dostane okamžite reakciu, ak sa vo vzdialenosti niekoľkých metrov od neho rozlúskne arašid. Odhaduje sa, že už pri normálnej izbovej teplote majú molekuly rýchlosť šírenia sto metrov za sekundu, a že už málo molekúl postačí na vyvolanie alergickej reakcie. Priestorové a časové rozloženie molekúl v miestnosti zobrazuje obrázok 1.
obrázok 1: Rozptyl molekúl. Podľa Capa. Os x znázorňuje miesto, os y udáva počet molekúl vyskytujúci sa v danom mieste. Krivky sú prepočítané na rôzne časy. Porovnaním si možno všimnúť, ako sa molekuly v čase rozširujú do priestoru. Plochá krivka ukazuje vzťahy k neskoršiemu času.
Kniha od Brüggemanna obsahuje aj viacero jednoznačne nesprávnych fyzikálnych vyjadrení. Napríklad tvrdí, že magnetické polia uľahčujú meranie signálov v útrobách tela ([2], strany 20, 76, 142), že kryštály vyžarujú elektrónovo-plazmatické vlny ([2], strana 152), že molekuly sa môžu stať supravodičmi ([2], strana 243), alebo že Heisenbergov princíp neurčitosti predpovedá neurčitosť v možnosti súčasne určiť energiu a frekvenciu ([2], strana 153). To je nesprávne, pretože energii vždy zodpovedá určitá známa frekvencia. Podľa knihy majú tenzory vlastné hodnoty ([2], strana 218), elektróny pamäť ([2], strana 166) a Celziova stupnica je popisovaná ako logaritmická ([2], strana 260). Na každom teplomere sa môže aj laik presvedčiť o opaku.
Elektrický prúd a elektromagnetické vlny
Najzávažnejšia chyba v myslení však spočíva v neustálom zamieňaní elektrického prúdu a elektromagnetického vlnenia. K tomu treba uviesť niečo konkrétnejšie, pretože to má zásadný význam. Ľudské telo pozostáva z väčšej časti z vody a elektrolytov a preto je pre elektrický prúd dobrým vodičom. Podľa Ohmovho zákona platí, že čím je vodivosť väčšia, tým silnejší je prúd, ktorý je vyvolaný priloženým napätím. Ďalej je chybné tvrdiť, že elektromagnetické vlny k svojmu prenosu potrebujú elektricky nabité častice ([2], strana 247). Je predsa poznávacím znakom elektromagnetických vĺn, že sa šíria bez vodiča a bez elektrického náboja – stačí pomyslieť na šírenie rádiových vĺn vzduchom, či šírenie svetla vákuom vo vesmíre. Na druhej strane, je známe a preukázané, že dobrá elektrická vodivosť telesa vedie k tomu, že elektromagnetické vlny do takto dobre vodivého telesa sotva preniknú, nešíria sa ním a nemôžu z neho unikať. Takže dobrý elektrický vodič je preto vhodný na šírenie elektrického prúdu, oslabuje ale elektromagnetické vlnenie a premieňa jeho energiu lokálne na teplo. Tento efekt sa medicínsky používa pri terapii teplom pomocou krátkych vĺn. Tieto skutočnosti sú totiž fyzikom a lekárom už dlho známe, avšak bývajú prezentované v médiách v súvislosti s neustále sa vynárajúcimi tvrdeniami o údajnom zdraviu škodlivom elektrosmogu dokazovanom mnohými meraniami vo viacerých krajinách, aj v Rakúsku. Odkazujem na merania Ministerstva zdravotníctva a vedy vo Výskumnom centre Seibersdorf a na knihu N. Leitgeba [5].
Patologické kmity?
Teraz k prístroju BICOM, ktorý podľa Brüggemannovej knihy [2], prostredníctvom biorezonančnej terapie dokáže vyliečiť takmer všetky choroby. Konkrétne sa zmieňuje o týchto: náchylnosť na infekcie (strana 113) a akútne infekcie (strana 115), gastritída (strana 116), alergie (strana 121) a astma (strana 174), artérioskleróza (strana 166), otravy (strany 171 a 173), myómy na maternici (strana 176), ložiská zápalu a granulómy (strana 66), epilepsia (strana 66), srdcová arytmia (strana 66), rakovina (strana 66), ochorenia sietnice (strana 66), štítna žľaza, neplodnosť, nádcha, obličkové ochorenia, ochorenia močového mechúra a žlčníka (všetko na stranách 66-71). Zmienku o AIDS som nenašiel.
Pokiaľ má tento prístroj skutočne takéto všeliečiteľské schopnosti, boli by lekári a farma firmy čoskoro úplne nepotrební a biorezonančné centrá by mohli prevziať starostlivosť o zdravie ľudstva.
Podľa podrobného popisu prístroja v knihe ide o druh drahého Fourier-frekvenčného analyzátora v hodnote cca 17.000,- rakúskych šilingov, ktorých tisícky postávajú v mnohých fyzikálnych laboratóriách. Cena za prístroj s miernymi modifikáciami podľa Mersmanna od firmy Novamed z Linzu od 170.000,- do 240.000,- rakúskych šilingov, sa mi za prístroj BICOM v každom prípade nezdá primeraná.
Prístroj údajne prijíma z tela pacienta patologické kmity, ktoré po modifikácii fázovým posunom majú ich znovuzavedením do ľudského tela vyliečiť alebo „vymazať“ im zodpovedajúcu chorobu. Avšak prístroj v žiadnom prípade neprijíma z ľudského tela elektromagnetické kmity, ako je to nepriamo uvedené aj v knihe [2], na strane 27.
Prístroj skôr generuje elektronický tepelný šum, z ktorého sa pásmovým filtrom náhodne vyfiltruje jediný harmonický kmit. Ostatné pretrvávajúce šumy sa ďalej neanalyzujú, len sa popíšu ako disharmonické a patologické kmity.
obrázok 2: podľa Brüggemannovej knihy predstavuje tepelný šum. Hrubo vyznačené kmity majú predstavovať „patologické“ informácie, resp. molekulárne signály pochádzajúce od pacienta.
obrázok 3: Ľavá časť je prevzatá z Brüggemannovej knihy ([2], strana 21) a má zobrazovať disharmonické („patologické“) kmity, ktoré údajne pochádzajú z tela pacienta. Pravá časť obrázku je odo mňa, a na základe počítačových prepočtov po odčítaní harmonického základného kmitania ukazuje, že tieto „disharmonické“ kmity nie sú ničím iným, než len ešte do fourierovských prvkov nerozložené zostatkové kmity.
Ak sa človeku cez elektródy privedú elektromagnetické kmity s časovým posunom o polovicu vlnovej dĺžky, v rozsahu frekvencie 1-150.000 Hz, môžu byť pri vlhkej koži a dostatočnom tlaku elektród premenené na slabé striedavé prúdy. Tie prenikajú do najvyšších vrstiev tela a zanechávajú tam určité podráždenia, čo je už pri elektroterapii dávno známe. V každom prípade je však Brüggemannom stanovená frekvenčná oblasť 1-150.000 Hz príliš veľká, pretože bolo preukázané, že elektrický prúd má fyziologické účinky len pri frekvencii približne do 50.000-70.000 Hz ([5], strana 72).
Na základe vzniku aplikovaných kmitov nemožno v žiadnom prípade preukázať súvislosť so špeciálnymi patologickými javmi. Na človeku neboli ani nikdy zistené takéto patologické, z chorých miest tela vychádzajúce, elektromagnetické javy.
Naproti tomu, telom pacienta prakticky neprenikajú krátke vlny, teda elektromagnetické vlnenie o frekvencii 3 až 30 miliónov Hz. Ich energia sa už vo veľmi tenkej vonkajšej vrstve premení na teplo. Koeficient zoslabenia prenikajúcich elektromagnetických kmitov do tela človeka, teda tieniace pôsobenie telesa, predstavuje totiž 1 ku 200 miliónom krát frekvencia ([5], strana 87). Pri frekvencii 50 Hz budú teda elektromagnetické kmity a vlny ešte stále zatienené v pomere 1:1.000.000.
Liečivé účinky
V knihe som nenašiel žiadne úspechy liečby, ktoré by boli v čisto prírodovedeckom zmysle slova preukázané, alebo zverejnené v uznávanej vedeckej literatúre. Ak by boli nejaké predložené, môže ísť o zmienené efekty podráždenia a placebo účinky (alebo o kortizolové kontaktné masti).
Pán primár Doc. Dr. Kofler z alergiologickej ambulancie kožnej kliniky v Innsbrucku vykonal s približne 50 pacientmi rad výskumov a vyšetrení, ktoré v zásade priniesli len negatívne výsledky – jednoznačný výsledok terapie nebol preukázaný. Aj podľa Jarischa a spolupracovníkov [4] nevykazuje metóda biorezonancie „žiadne reprodukovateľné výsledky“ (v diagnostike) „a nie je schopná rozpoznať alergény. Preto by mala byť biorezonančná metóda z medicíny striktne vylúčená.“ Federspiel [3] popisuje „biorezonančnú metódu ako špekuláciu a zavádzanie pacienta“. Nie som kompetentný v oblasti medicíny, avšak z inej strany som počul, že mnohé domnelé liečivé účinky prístroja BICOM mohli byť spôsobené nanesením kortizolovej masti na elektródy.
Keď ale terapia nefunguje, vynálezcovia tohto prístroja to okamžite zdôvodnia ([2], strana 99): na vine sú potom geopatické rušenia, zápaly zubov alebo amalgámové rušenie, nepoznaná potravinová alergia, jazvy, psychické bloky pacienta či terapeuta, poruchy v oblasti chrbtice, chybná obsluha, alebo to, že pacient počas vyšetrenia má hodinky s kryštálom – vždy sa vyskytne niektorý z týchto faktorov.
Nápadné je aj poukazovanie knihy na to([2], strana 30), že technickú stránku činnosti prístroja BICOM nemožno do detailov vysvetliť, pretože dokumenty a mechanizmus pôsobenia „z dôvodov technologickej ochrany“ musia ostať tajné – ako keby neexistovala patentová ochrana. Ako svojho času odborný člen rakúskeho patentového úradu, si dokážem domyslieť, prečo prístroj podľa informácií firmy NovaMed nebol poskytnutý fyzikom a tiež prečo nebol k dispozícii pre výskum. S niečím podobným sa stretol aj jeden docent kliniky v Grazi, ktorý chcel urobiť s prístrojom BICOM klinický výskum (Profil č. 17, 25.4.94, strana 10).
Na záver by som chcel dôrazne povedať, že je mi cudzie, škodiť negatívnymi vyjadreniami obchodnej činnosti akejkoľvek spoločnosti a inštitúcii. Avšak vysokoškolský učiteľ má mravnú povinnosť sprostredkovať jasný a pravdivý obraz a vystupovať proti chybným informáciám. Tie by totiž eventuálne mohli viesť k poškodeniu pacientov.
Už Leonardo da Vinci povedal: „Vyvarujte sa učeniam hlbokomyseľných ľudí, ktorých teórie nemožno potvrdiť skúsenosťou“, a nositeľ Nobelovej ceny Max Planck napísal: „Najšľachetnejším z mravných kvetov vedy je úprimnosť, ktorá vedie cez vedomie zodpovednosti k vnútornej slobode.“
Zdroj:
preklad článku: Cap, F.: Bemerkungen eines Physikers zur Bioresonanz. Allergologie, Jahrgang 18, Nr. 6/1995, S.253-257.
Technickú, fyzikálnu podstatu biorezonancie skúmajú aj slovenskí Investigátori vo svojom pripravovanom dokumente.