23-ročná žena zomiera po 60-70 exorcizmoch vykonaných v období predošlých 9 mesiacov. Posledný exorcizmus bol urobený v deň jej smrti, za účelom „vyhnať démonov“ a vyliečiť „posadnutú“. Žena zomrela na zápal pľúc ako následok podvýživy, nedostatočného príjmu tekutín a fyzického vyčerpania z vynútenej aktivity.
Anneliese Michel
Zhrňujúca medicínska diagnóza „posadnutosti“ v tomto prípade: paranoidná schizofrénia s epilepsiou na podklade špecifických psycho-sociálnych faktorov.
Medicínska liečba bola odmietnutá. Podľa účastníkov exorcizmov to tak bolo želaním „posadnutej“ a taktiež kvôli presvedčeniu, že by medicínska pomoc nebola účinná. Tento fatálny prípad je z prostredia viery v démonov podporovanej kňazmi a odmietania medicíny založenej na vedeckých dôkazoch. Súd odsúdil rodičov zosnulej a exorcistov kvôli usmrteniu z nedbalosti a podľa vyšetrovania bol trestuhodným spôsobom do prípadu zapletený aj lekár.
Detaily prípadu:
A.M. mala prvý signifikantný epileptický záchvat v 16 rokoch, v nasledujúcom období ich dostávala približne každé 3 mesiace. Epilepsia bola potvrdená klinicky (typickými príznakmi) aj EEG vyšetrením (prítomné epileptogénne ložisko v ľavom spánkovom laloku). V roku 1973 ju jeden Würzburgský internista previedol kvôli depresii a „všeobecnej poruche pudov“ do psychiatrickej starostlivosti. Po ambulantnej liečbe došlo podľa ošetrujúcej lekárky k podstatnému zlepšeniu.
z filmu The exorcism of Emily Rose, inšpirovaný prípadom A.M.
Podľa kňaza Ernsta Alta mala A.M. vnútorné trápenie, ktoré bolo možno odstrániť len modlitbou a exorcizmom. 82-ročný páter Adolf Rodewyk, považovaný za odborníka na exorcizmus, usúdil, že sa jedná o „posadnutosť“ (Rodewyk už predtým v roku 1954 robil exorcizmus v podobnom „prípade Magda“, ktorý sa tiež skončil fatálne). Na jeseň v roku 1975 začali dvaja duchovní po povolení biskupom s exorcizmom. V období Veľkej noci 1976 bola počas jej pedagogického štúdia A.M. na internáte, kde si všimli výrazné schudnutie, ktoré popisujú aj správy exorcistov. V nich sa ďalej spomína sebapoškodzovanie, vykonávanie drepov až do vyčerpania, niektoré dni vôbec nejedla a nepila. Píše sa o 600 drepoch, ruky aj nohy jej museli byť spútané, aby sa predošlo väčším zraneniam. So zubami vyhrýzala dieru do steny. Nevyčerpávajúcu fyzickú aktivitu prejavovala údajne aj večer pred jej úmrtím počas hodín trvajúceho exorcizmu.
A.M. nútená kľačať počas exorcizmu, na obrázku s matkou
Obhliadajúci lekári našli zomretú v deň smrti v dome rodičov. Posteľ s mŕtvou sa nachádzala na chodbe vnútri domu. Priniesli ju tam pred viacerými dňami, aby krik a hučanie nepreniklo von.
Z pitvy ešte v deň smrti: 23-ročná žena, 166 cm, 31 kg, atrofia nielen zvonka, ale aj na vnútorných orgánoch a histologických preparátoch (pod mikroskopom). V tvári a na končatinách početné kožné defekty s chrastami. Vredovo-zjazvené defekty na kolenách a chrbte nôh. Nápadné chýbanie dekubitov v chrbtovej oblasti. Chemicko-toxikologické vyšetrenie negatívne. Vrodené vady, rakovina a znaky porúch endokrinných žliaz, ktoré by vysvetľovali nález, nájdené neboli. Bez ďalšej anamnézy by bola najpravdepodobnejšia patologická diagnóza anorexia nervosa.
rany následkom dlhodobého kľačania
Iracionálny postoj rodičov a exorcistov demonštruje autor E. Schulz nasledovne: odmietali medicínu napriek niekoľko mesiacov sa zhoršujúcemu stavu A.M., chýbanie morfologického substrátu epilepsie v pitevnom náleze na mozgu považovali za potvrdenie „posadnutosti“, infúzie a umelú výživu považovali za zbytočnú, pretože podľa nich démoni uzatvárajú pri ich zavedení žily, rany na kolenách a chrbte nôh spôsobené dlhodobým kľačaním považovali za stigmy
odsúdení, zľava: kňaz Ernst Alt, páter Arnold Renz, matka, otec
Lekár sa v tomto prípade nepriamo podieľal na vine. V čase, keď už nemohol prehliadnuť závažný stav A.M., jej napísal ospravedlnenku do školy. Na súde priznal, že dievča videl a mal ten pocit, že nie je schopná normálne uvažovať. Nenašiel však žiadne dôvody pre lekárske zasiahnutie. Rodičia tiež požadovali ospravedlnenky a potvrdenia bez vyšetrenia iných lekárov, všetci to však odmietli.
hrob A.M. v Klingenberg am Main
1. Schulz, E.: „Besessenheit“ und Exorzismus aus dem Jahre 1976. Zeitschrift für Rechtsmedizin. 82, 313-321 (1979).
2. Schrappe, O.: Der Weg von Epilepsie zur „Besessenheit“. Nervenheilkunde. 1 , 59-65 (1982).