Hamburg: 12 ročné dievča. U dieťaťa bol tri roky predtým zistený diabetes 1. typu. Hodnoty cukru v krvi boli napriek častým lekárskym kontrolám relatívne ťažko nastaviteľné. Keďže sa dieťa údajne voči ošetrovaniu „bránilo“, rodičia vyhľadali liečiteľku. Táto prvá liečiteľka oznámila, že pri tejto chorobe nedokáže pomôcť. Potom sa rodičia obrátili na inú liečiteľku (3 mesiace pred smrťou dieťaťa). Tá po pár sedeniach s dieťaťom rodičom povedala, že ich dcéra nemá žiadne problémy s metabolizmom, skôr alergiu voči ortuti a amalgámovým plombám. Pre alergiu odporučila terapiu biorezonanciou, ktorú sama praktikovala. Zároveň odporučila rodičom, aby okamžite vysadili inzulín, pretože sa neznáša s ňou nasadenými homeopatickými prípravkami. Približne 6 týždňov po vysadení inzulínu došlo k polyúrii, celkový stav dieťaťa sa rýchlo zhoršil, narastalo zastretie vedomia až somnolencia. Liečiteľka vyhlásila, že to patrí k jej terapii a vyslovene do toho nechcela zaťahovať lekárov. Naďalej naliehala na rodičov, aby nedávali dieťaťu inzulín (ešte deň pred hospitalizáciou), aby neohrozili „úspech liečby“. Nakoniec rodičia zavolali záchranku, ktorá našla dieťa v kóme. Došlo k sérii kŕčov. Pri príjme do nemocnice bolo prítomné Kussmaulovo dýchanie. Po krátkom čase progredujúca bradykardia, hypotónia a zástava srdca. Hladina glukózy v krvi bola 27,3 mmol/l. Laboratórne-chemicky silná acidóza ako aj porucha elektrolytového metabolizmu, predovšetkým hypokalémia. V nasledujúcich 40 hodinách došlo k znakom mozgovej smrti ako aj k nezvratnému zlyhaniu krvného obehu.

Právne vyšetrovanie pre zabitie z nedbanlivosti sa vzťahovalo najprv na rodičov dievčaťa; naproti tomu bol proces napokon nastavený podľa § 153 b Trestného poriadku v spojení s § 60 Trestného zákonníka (s ohliadnutím od trestu, pretože vinník je sám zasiahnutý následkami činu). Liečiteľka bola pre zabitie z nedbanlivosti odsúdená na jeden rok podmienečne.

Zdroj: Püschel a kol.: Scharlatanerie mit tödlichem Ausgang. Münchener Medizinische Wochenschrift, 1996