Autor: Pete Greasley

Magické myslenie a „princíp korešpondencie“

„Mágia je založená na „princípe analógií“ alebo „zákone korešpondencie“, ako sa všeobecne nazýva v astrológii. Ako uvidíme, tento „princíp korešpondencie“ je len výplodom ľudskej mysle a nemá žiadny fyzikálny základ“ (Jerome, 1975, s. 10).
V roku 2009 sa v časopise Evaluation & the Health Professions venovalo celé číslo hodnoteniu komplementárnej a alternatívnej medicíny (zv. 32), v ktorom sa diskutovalo o metodologických otázkach (a obmedzeniach) súvisiacich so štúdiami alternatívnej medicíny. Hoci je dôležité zaoberať sa týmito empirickými otázkami, je nevyhnutné zaoberať sa aj základnými princípmi, na ktorých sú tieto terapie založené. Tento článok je zameraný na pôvod a princípy viacerých týchto terapií. Základné princípy mnohých z týchto terapií sú založené na forme magického myslenia odvodeného od vymyslených anatomických analógií, ktoré sa veľmi podobajú svojráznemu a pravdepodobne svojvoľnému pomenovaniu súhvezdí Grékmi podľa ich mytologických stvorení – zdanlivo neškodnej záľube, ktorá nakoniec viedla k vzniku astrológie. Ak sa ukáže, že je to tak – že hodnotená intervencia je podobne ako astrológia založená na fantastickom výmysle ľudskej mysle – venovanie značného času a zdrojov hodnoteniu prostredníctvom klinických štúdií a systematických prehľadov môže byť do istej miery nesprávne.
Princíp takýchto korešpondencií je jedným z charakteristických znakov (a základom) magického myslenia. V doplnkovej a alternatívnej medicíne má často podobu anatomických podobností; napríklad sa verí, že rastlina, ktorá sa podobá na určitú časť tela, lieči ochorenia súvisiace s touto časťou tela (ak sa podobá na mozog, môže byť dobrá na mozog). Ako však bude uvedené, povaha korešpondencií môže nadobúdať mnoho ďalších analogických foriem.
Staroveká pseudovedecká tradícia astrológie poskytuje klasickú ilustráciu princípu korešpondencie, keď napríklad planéta Mars (pomenovaná podľa rímskeho boha vojny) údajne predznamenáva agresiu, vojnu, hnev, násilie a podobne, pretože tieto vlastnosti sa spájajú s jej červenkastým vzhľadom pri pohľade na nočnú oblohu:
„Mars, plamenný, pyroeis, s červenou ohnivou farbou, pohybujúci sa skokmi, bol vnímaný ako krvavý a rozmarný tyran, nepriateľ človeka, schopný uviesť celú prírodu do rozruchu“ (Lindsay, 1971, s. 126). Rovnaký princíp platí aj pre znamenia zverokruhu; napríklad: „Baran bol znamením vzostupu. Vlastnosťami jeho poddaných boli plachosť zmiešaná s hlúposťou, prudké výbuchy hnevu (údery baraními rohmi), trasľavé a prenikavé hlasy“ (Lindsay, 1971, s. 128).
Astrológovia sú tiež schopní určiť našu náchylnosť na zdravotné problémy na základe našich hviezdnych znamení, z ktorých každé „vládne“ určitej časti tela. Napríklad ľudia narodení v znamení Barana sú náchylní na ochorenia hlavy, ako sú zápal dutín a bolesti hlavy, zatiaľ čo ľudia narodení v znamení Rýb sú náchylní na zdravotné problémy týkajúce sa nôh. Odôvodnenie týchto asociácií vychádza z priloženia mapy zverokruhu na ľudskú postavu (Lindsay, 1971, s. 208). Preto Baran, ktorý je prvým znamením v kalendári zverokruhu, riadi hlavu, zatiaľ čo Ryby, posledné znamenie zverokruhu, riadia nohy: ľudské telo sa považuje za analogický mikrokozmos nebies.
Princíp analogických korešpondencií je základom iných pseudovedeckých tradícií (napr. fyziognómia, chiromantia, grafológia [Beyerstein, 1992; Greasley, 2000]) a rovnaký princíp platí aj pre mnohé doplnkové a alternatívne terapie. Najčastejšie má podobu anatomických korešpondencií, keď sa s časťou tela – okom (iridológia), chodidlom (reflexológia), uchom (aurikulárna akupunktúra) – zaobchádza ako s mikrokozmom reprezentujúcim celé telo, ale môže zahŕňať aj korešpondencie so samotnou liečbou (niektoré rastlinné lieky) alebo inými prírodnými javmi (akupunktúra).

Akupunktúra

V akupunktúre sa choroby spájajú s nerovnováhou alebo blokádami v toku „čchi“ (bežne preložené ako „energia“), ktorá údajne prúdi „meridiánmi“ tvoriacimi kanály v celom tele. Existuje 12 hlavných meridiánov, z ktorých každý je spojený s hlavnými orgánmi ako sú srdce, močový mechúr, pľúca atď. Ihly sa zavádzajú do konkrétnych akupunktúrnych bodov na meridiánoch, aby sa stimuloval tok čchi a odstránila sa nerovnováha alebo blokády energie. Akupunktúra bola predmetom mnohých systematických prehľadov, ale bez jasných dôkazov o účinnosti pri akomkoľvek ochorení (Bausell, 2007; Derry a kol., 2006; Ernst a kol., 2006; Madsen, Gotzsche a Hrobjartsson, 2009; O’Connell a kol., 2009; Ramey a Sampson, 2001). Hoci mnohé štúdie uvádzajú dôkazy účinnosti akupunktúry pri určitých ochoreniach, pri kontrole výberu štúdií podľa spoľahlivých metodologických kritérií sa zdá, že dôkazy chýbajú (Bausell, 2007; O’Connell et al., 2009), čo vedie k názoru, že akupunktúra nie je “nič viac ako teatrálne placebo“ (Colquhoun, 2008).
Nie je prekvapujúce, že sa nepodarilo potvrdiť existenciu „čchi“ alebo meridiánov (Ernst a kol., 2006), pretože tieto pojmy sú založené na princípe analogických korešpondencií. Ako teda nedávno zdôraznili Singh a Ernst (2008, s. 52):
Čínska medicína vznikla v spoločnosti, ktorá odmietala pitvu človeka. Číňania sa nemohli pozrieť do vnútra tela, preto si vytvorili zväčša imaginárny model ľudskej anatómie, ktorý vychádzal z okolitého sveta. Napríklad ľudské telo malo mať 365 rôznych zložiek, ale len preto, že v roku je 365 dní. Podobne sa zdá pravdepodobné, že viera v dvanásť meridiánov vznikla ako paralela k dvanástim veľkým čínskym riekam. Stručne povedané, ľudské telo sa interpretovalo ako mikrosvet vesmíru, na rozdiel od jeho chápania v zmysle vlastnej reality.

Aurikulárna akupunktúra

Aurikulárna akupunktúra bola predmetom mnohých hodnotení, štúdií a systematických prehľadov pre rôzne stavy, napríklad úľavu od bolesti (Usichenko a kol., 2007), nespavosť (Chen a kol., 2007), strach zo zubára (Karst a kol., 2007), a získala si popularitu ako doplnok liečby zneužívania návykových látok (Jordan, 2006; Mclellan, Grossman, Blaine a Haverkos, 1993). Existuje Cochrane prehľad aurikulárnej akupunktúry hodnotiaci jej účinnosť pri závislosti od kokaínu, ktorý nás informuje, že táto liečba je dostupná na viac ako 400 klinikách pre liečbu závislosti od návykových látok v Spojených štátoch a Európe (Gates, Smith a Foxcroft, 2006). V prehľade sa dospelo k záveru, že „v súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že aurikulárna akupunktúra je účinná pri liečbe závislosti od kokaínu. Dôkazy nemajú vysokú kvalitu a sú nepresvedčivé. Ďalšie randomizované štúdie aurikulárnej akupunktúry môžu byť opodstatnené“.
Toto odporúčanie na ďalšie výskumné štúdie však naznačuje, že recenzenti Cochrane nepreskúmali hodnovernosť základného zdôvodnenia aurikulárnej akupunktúry, ktoré možno vysledovať až k princípu analogických korešpondencií, a to pomerne nedávno. Hoci sa akupunktúrne body v uchu vyskytovali v ranej čínskej lekárskej literatúre, systém aurikulárnej akupunktúry formalizoval až v roku 1957 francúzsky lekár Paul Nogier: „do tej doby ani Číňania nepublikovali tabuľku ušných bodov“ (Abbate, 2004, s. 2; porovnaj aj Ernst, 2007). Systém však vychádzal z myšlienky prekrývania obráteného homunkulárneho plodu a ucha, pričom hlava smerovala k dolnému lalôčiku a nohy k hornému okraju (Abbate, 2004; Ernst, 2007; Gori & Firenzuoli, 2007). Podľa Skrabaneka (1984, s. 1170) práve na základe toho britský akupunkturista Dr. G. T. Lewith prišiel k nasledujúcej poznámke: „ľudová viera, že zlatá náušnica, ktorú nosili piráti, im umožňovala vidieť lode skôr, ako boli oni sami videní, nemusí byť až taká vymyslená, ako sa zdá, pretože pirátska náušnica by bola s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnená v „očnom bode“ ušného lalôčika (t. j, prechádza okom Nogierovho obráteného homunkulu).
Vzhľadom na toto zjavne magické, pseudovedecké zdôvodnenie je ťažké pochopiť, ako sa takáto terapeutická intervencia môže presadiť a navyše podliehať Cochrane skúmaniu. Praktickým lekárom možno odpustiť ich nekritické prijímanie tradičných teórií, ktoré sa môžu zdať legitímne na základe niektorých výskumných štúdií a možno aj ich vlastných klinických skúseností (ktoré môžu podliehať rôznym deduktívnym skresleniam, ako podrobne uvádza Bausell, 2007). Zdá sa však, že podrobovanie týchto terapií neustálemu hodnoteniu a skúmaniu odráža sklon k empirickému hodnoteniu bez ohľadu na hodnovernosť a skúmanie základných koncepčných princípov, na ktorých sú tieto terapie založené.

Záver

Základom mnohých doplnkových a alternatívnych terapií je princíp analogických korešpondencií. Hoci je možné predpokladať, že niektoré doplnkové terapie môžu zohrávať úlohu pri podpore zdravia a pohody, je dôležité uvedomiť si tieto základné princípy, inak sa môže stať, že budeme hodnotiť analogické konštrukcie ľudskej mysle, ktoré nemajú fyzikálny základ.
Nie je preto prekvapujúce, že kritici ako Colquhoun (2007) v Spojenom kráľovstve a Atwood (2002) a Bausell (2007) v Spojených štátoch spochybňujú využívanie zdrojov na financovanie pokračujúceho hodnotenia týchto terapií (Národným inštitútom pre klinickú kvalitu [NICE] v Spojenom kráľovstve a Národným centrom pre doplnkovú a alternatívnu medicínu [NCCAM] v Spojených štátoch). Ako poukázal Bausell (2009), ide o otázku hodnovernosti:
Terapie doplnkovej a alternatívnej medicíny (CAM) zvyčajne nemajú biologicky uznávané mechanizmy účinku, ktoré by vysvetľovali ich predpokladané terapeutické výhody (Bausell, 2007). Vysvetlenia, ako napríklad: a) správne zavedenie a zatočenie tenkých ihiel (akupunktúra) do vybraných bodov v tele blokuje alebo presmerováva tok čchi (doposiaľ fyzikmi nezistiteľný) cez systém meridiánov (nezistiteľný fyziológmi), aby sa zmiernili účinky syndrómov, ako napr. chladný vlhký deficit obličiek (ktoré nie sú alopatickými lekármi rozpoznané ani pochopené). Alebo že extrakt z jedovatého brečtanu zmiešaný s vodou (homeopatia) a potom zriedený (až je veľmi nepravdepodobné, že by z pôvodného roztoku zostala nejaká stopa) je schopný liečiť choroby prostredníctvom pamäti vody na pôvodnú látku v roztoku. Hoci biologická hodnovernosť nie je nevyhnutnou podmienkou klinickej účinnosti, bez nej by bolo zvyčajne pomerne ťažké získať finančné prostriedky na kontrolované klinické skúšky (s. 350).
Pred mnohými rokmi Skrabanek (1986) tvrdil, že považovať tieto presvedčenia za legitímne predmety empirického výskumu je „paródia na rozum, pretože chýbajú kritériá na vymedzenie absurdity“ (s. 960):
„Je paradoxné, že skepticizmus pomáha aj bráni kritickému skúmaniu. Ako poukázal Bevan [1913], dôsledný skeptik sa dostáva do pozície, v ktorej musí platiť, že každá dogma môže byť falošná a každá povera pravdivá“ (s. 960).
Nedávno Renckens (2003, 2009), Sampson (2005) a Sampson a Atwood (2005) zopakovali tieto obavy a tvrdili, že „niektoré doplnkové a alternatívne terapie sú príliš nepravdepodobné na to, aby sa skúmali“ (Renckens, 2003). Ernst (2003) však varuje pred úsudkami o apriórnej hodnovernosti, ktoré môžu odrážať “akceptované myslenie“ danej doby, a ďalej poukazuje na to, že “v kontexte EBM [medicíny založenej na dôkazoch] sa apriórna hodnovernosť stáva čoraz menej dôležitou. Cieľom EBM je zistiť, či liečba funguje, a nie ako funguje alebo aká je pravdepodobnosť, že môže fungovať“ (s. 309). Prijatie tohto empirizmu čiernej skrinky je však pre mnohé doplnkové a alternatívne terapie nevhodné, pretože vieme, čo táto skrinka obsahuje: magické myslenie založené na princípe analogických korešpondencií.

Zdroj: Greasley P.: Is evaluating complementary and alternative medicine equivalent to evaluating the absurd? Eval Health Prof. 2010 Jun;33(2):127-39.