Poviem to na rovinu. Nedávno som bol konfrontovaný s irido“lógiou“ a bol som zhrozený ich zaujatosťou a istotou v diagnostike ochorení a preto som sa rozhodol napísať tento článok. Tak poďme sa teda pozrieť čo píše iridológia sama o sebe.
Definícia: Iridológia je veda o očnej dúhovke. Predpona “Iri-” pochádza z gréckeho mena bohyne dúhy, Iris. A dúhovka, presne ako dúha, má rôzne farby. Táto diagnostická pomôcka môže pomôcť odhaliť oslabené miesta či poskytnúť rýchlu a bezbolestnú analýzu orgánov a celého tela. Podľa iridológov sa dúhovka vyvinie z toho istého uzla nervov a miniatúrnych žiliek ako mozog. Každý orgán je nervovým systémom a nervovými zakončeniami prepojený s dúhovkou. A každá funkcia, anatomická štruktúra a následné zmeny v tele sa cez miechu a optický nerv odzrkadľujú vo farbe a vláknach dúhovky [1].
Neviem ako vám, ale mne ako prvé „vypálilo dúhovku“ toto tvrdenie :
,, Podľa iridológov sa dúhovka vyvinie z toho istého uzla nervov a miniatúrnych žiliek ako mozog.“
Žiliek? Takže – len pre úplnosť. Mozog sa vyvíja z neuroektodermu embrya, ktorý sa uzatvára a vytvára neurálnu trubicu na konci ktorej sa vytvára mozog [2].
Samotné oko sa vytvára zo všetkých troch častí zárodočného epitelu. Dúhovka sa vytvára z okolitého mezenchýmu okolo neuroektodermy, ktorá dáva základ sietnici [3].
Viem, že je to zložité, ale určite to nie sú „miniatúrne žilky v mozgu“. Takže celé vyšetrenie irido“lógom“ je iba fotka oka. Teraz trochu odbočím mimo tému. Za ten čas, čo sa občas „infiltrujem“ na nejakú alternatívnu stránku, som si všimol, že je lekárom často vyčítané slabé a povrchné vyšetrenie. Štandardne zahrňajú možnosti vyšetrenia pacienta anamnézu, fyzikálne vyšetrenie (posluch, pohmat a pod.) a ďalšie, laboratórne a zobrazovacie vyšetrovacie metódy a špeciálne zamerané, odborné vyšetrovacie metódy (napr. vyšetrenie očného pozadia, EEG a pod.). Kvalita a precíznosť vyšetrenia je samozrejme poznačená individuálnym prístupom lekára, čo je však dôkladné na pohľade do oka?
Iridológovia tvrdia, že každá choroba má „svoje miesto“ na dúhovke. Tieto miesta majú zakreslené do tzv. máp [4]. Toľko k všeobecnej charakteristike irido“lógie“, teraz sa pustíme do konkrétnych výsledkov.
V roku 1979 bola robená zaujímavá štúdia na 143 pacientoch s ochorením obličiek. 95 pacientov malo menej závažné postihnutie obličiek a 48 malo závažnejsiu formu ochorenia. Fotograf odfotografoval všetkým obe oči a potom boli fotky náhodne predkladané trom iridológom a trom oftalmológom. Bez akýchkoľvek informácii mali rozdeliť pacientov na zdravých a chorých. Záverom bolo, že iridológia nemá žiadnu relevantnú výpovednu hodnotu pri diagnostikovaní obličkových ochorení [5].
Ďalšia štúdia sa zaoberala otázkou či je irido“lóg“ schopný diagnostikovať rakovinu. Štúdia zahŕňala 110 subjektov. 68 z nich malo histologicky potvrdenú rakovinu, 42 bolo zdravých. Iridológom sa podarilo iba v troch prípadoch správne určiť diagnózu rakoviny, čo je iba v rovine náhodného tipovania [6].
Štúdia v roku 1988 sa zamerala na zápal žlčových ciest so žlčníkovými kameňmi. Bolo pozvaných 39 pacientov s potvrdenou diagnózou a 39 kontrolných subjektov v rovnakom veku a pohlaví bez ochorenia žlčových ciest. Senzitivita, teda podiel chorých pacientov, ktorých vyšetrenie zachytí pri diagnostike, bola v prípade iridológov 54%. Takže pri pravdepodobnosti 1:1 v prípade otázky „Je pacient zdravý alebo chorý?“ je iridológia opäť prakticky na jednej úrovni s hodom mince. Špecificita bola 52%. To znamená 52% pravedpodobnosť v tom, že by iridológ naopak vylúčil ochorenie – tj. určil, že ste zdravý [7]. Konvenčné ultrazvukové vyšetrenie vykonané rádiológom v prípade akútneho zápalu žlčníka v dôsledku žlčových kameňov dosauje senzitivitu resp. špecificitu 92% resp. 86% [8]. To je značný rozdiel.
Buchanan et. al. spravili štúdiu v ktorej ako subjekty použili nasledovné skupiny: 30 pacientov s ulceróznou kolitídou, 25 pacientov s koronárnym syndrómom, 30 pacientov s astmou a 30 so psoriázou. Samozrejme bola aj kontrolná, zdravá skupina. Výsledok ukázal, že iridologická diagnostika nemá vôbec žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu [9].
Toľko ku štúdiám a poďme na úvahy.
Prvý bod. Iridológia je diagnostická „veda“. Takže, ak ste zdravý a povie vám, že ste zdravý, utrpela iba vaša peňaženka. Ak ste zdravý a povie vám, že ste chorý a bude vás liečiť sám iridológ, opäť utrpí len vaša peňaženka. Ak vás pošle k lekárom, najskôr utrpí stratu váš voľný čas. Ak ste chorý a iridológ vám povie, že ste zdravý, tak v tom prípade ostáva dúfať, že nebudete vážne chorý, lebo v opačnom prípade by ste strácali drahocenný čas. Ak ste chorý a iridológ vám povie, že ste chorý, tak ten lepší prípad je, že vás pošle za lekárom. Ak je však pacient chorý a bude tak aj iridológom diagnostikovaný, pevne verím, že zároveň nebude pán iridológ aj homeopatom alebo naturopatom, lebo v tom prípade sa na pacienta začnú vzťahovať aj štatistiky „úspešnosti“ týchto liečebných metód, a tie môžu byť ešte žalostnejšie, než tie diagnostické iridologické. Záujem irido“lógov“ o oko ako také nie je až taký neopodstatnený. Naozaj existujú ochorenia, ktoré majú medzi príznakmi aj očné príznaky. Ide však o postihnutie oka resp. zraku ako takého, nie len jeho dúhovky. Sú to napr. diabetes, hypertenzia, hyperlipidémia, Wilsonova choroba, alkaptonúria a pod. Odchýlky v dúhovke popisované irido“lógmi“ sú skôr niečo ako odtlačky prstov… Každý z nás ich má iné…
Rekapitulácia zdrojov:
[1] http://www.zdraviebezliekov.sk/iridologia/
[2] http://www.wikiskripta.eu/index.php/V%C3%BDvoj_mozku
[3] Kapeller et. al. Embryológia človeka
[4] http://www.skepdic.com/graphics/iridol2.gif
[5] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/480560
[6] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15992238
[7] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/3147081
[8] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23273179
[9] http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0965229996800252