Tak nás poprosili…..či sa nevyjadríme k najnovšiemu národenému© nápadu ako poraziť COVID-19 a síce, že by sme mali škrečkovať jód. No a čierny Peter vyšiel na mňa.

Ľudia v mojom okolí vedia, že som v tomto smere už takpovediac vyhorel a prestal som na tieto veci reagovať, pretože miera absurdnosti do ktorej spoločnosť klesla je jednoducho za hranicami mojej tolerancie.

K vyjadreniu som dostal video, ktoré si ľahko nájdete a v ktorom som teda očakával, že sa, vzhľadom na názov dozviem, prečo si máme robiť zásoby jódu (alebo len to, že Vocca pozeral seriál Chernobyl a z nejakého dôvodu považuje COVID-19 za rádioaktívny spád…)

V predošlom odporúčaní nášho renesančného polyhistora (myslené aboslútne úprimne, autor tohto statusu má narozdiel od Voccu len jednu vysokú školu…) sme sa dozvedeli, že COVID je možné liečiť Bromhexinom s vodkou. Či k tomuto zisteniu viedlo absolvovanie barmanského kurzu, alebo epizóda Simpsonovcov „Ohnivý Vočko“ (séria 3 epizóda 10) sme sa už nedozvedeli. Rovnako sme sa nedozvedeli prečo by sme sa mali zásobovať jódom.

Video má 18 minút a po polhodinovom zbieraní odhodlania som ho začal pozerať. Prvý dojem, ktorý ma napadol bol hlavne ten, či kokteil „Ohnivý Vocca“ z vodky a Bromhexinu nie je ešte stále aplikovaný aj v rámci prevencie…Úprimne sa priznám, nedokázal som to video dopozerať. Vydržal som asi 4 minúty. Buď som už príliš starý, príliš vyhorený ale takú znôšku najprimitívnejšej demagógie, bezostyšných klamstiev a primitívneho populizmu a primitivizmu a nezmyslov vôbec môj mozog jednoducho nedokáže poňať. Keďže som ale nutne potreboval tú informáciu prečo jód, video som asi po minútových dielikoch „preskákal“, ale bohužiaľ – žiadnu informáciu som sa nedozvedel. Zato som sa dozvedel, že on užíval Bromhexin a vodku a žije a aha, tí, o ktorých sa starali lekári zomreli (no jo, Führer, ale skúšal si to len na sebe, takže nevieme, či to funguje aj na normálnych ľudí alebo len na vypatlaných fašistických duševných mrzákov).

Tak to skúsim aspoň všeobecne a možno sa ľudia niečo nové naučia – Čo jód a ľudské telo?

Jód je prvok – halogén, v 17 skupine PTP, kde spolu sním je ešte niekoľko prvkov, ktoré sú v niečom podobné ale zároveň aj extrémne odlišné. Realita je taká, že s nimi v bežnom živote v zlúčeninách prichádzate do kontaktu pomerne často, avšak v čistej podobe pravdepodobne nikdy (keďže sú v tejto podobe veľmi reaktívne a jedovaté) – Fluór je žltý plyn, Chlór je zelenožltý jedovatý plyn, ktorý za WWI bol použitý ako prvá chemická zbraň, bróm je červenohnedá tekutina, jeden z dvoch prvkov, ktoré sa za atmosferických podmienok vyskytujú v kvapalnej podobe no a jód sú čierno-modrasté kovovo lesklé kryštáliky. Ich zlúčeniny sú často neškodné (napr. taký chlorid sodný – kuchynská soľ), so žiadnym z týchto prvkov by som ale rozhodne neodporúčal manipulovať v elementárnej podobe len tak, nieto ešte sa pokúšať ich požiť.

Jód v medicíne má veľmi významné postavenie – ako však správne očakávate, nie v súvislosti s COVID-om. Jód je významný „biogénny prvok“ – toto slovné spojenie znamená, že je pre život prakticky nevyhnutný a v ľudskom tele zohráva esenciálnu úlohu.

Najvýznamnejšia úloha jódu v ľudskom tele, ako väčšinou vedia už absolventi základnej školy, je v štítnej žľaze. Tá jód aktívne vychytáva a zabudováva ho do molekuly hormónov, ktoré produkuje – tyroxínu a trijódtyronínu. Štítna žľaza zároveň, narozdiel od ostatných endokrinných žliaz, vo svojej mikroskopickej štruktúre časť produkovaných hormónov a prekurzorov skladuje vo forme koloidu v mikroskopických folikuloch vo vnútri tkaniva. To vedie k tomu, že štítna žľaza skutočne obsahuje výrazné množstvo jódu a jej tkanivo napr. na CT vyšetrení je výraznejšie pohlcuje RTG žiarenie v porovnaní s ostatnými orgánmi (tento efekt ešte bude spomínaný).

No a práve štítna žľaza je ten orgán, ktorý začne „haprovať“ v prípade, že je jódu v potrave nedostatok. Keď nie je jód, nie je ani z čoho vyrábať hormóny a to vedie k ich nedostatku a k niekoľkým významným problémom. Prvý z nich je hypotyreóza, tj. nedostatočný funkcia štítnej žľazy resp. nedostatok ňou produkovaných hormónov. Druhým problémom je, ak tento stav nastae v čase, keď dochádza k vývoju mozgu, tj. u detí – a to vedie k vzniku stavu, ktorý sa nazýva kreténizmus (nie, to nie je nadávka, to je reálna diagnóza). Tretím problémom je sprievodný jav nedostatku jódu a síce, že telo sa zúfalo snaží docieliť ich tvorbu a tak (cestou hormonálnej stimulácie) zväčšuje tkanivo, ktoré ich má produkovať – a to vedie k zväčšovaniu štítnej žľazy – tzv. strume (po ľúbozvučneslovensky „hrvoľ“)Jód sa v tele vyskytuje ešte aj v iných tkanivách – napr. slinnej žľaze, prsnej žľaze, výstelke niektorých slizníc a tak podobne, ale nemá zmysel to detailne rozoberať, nakoľko nič z toho s COVIDom nesúvisí.

Nedostatok jódu by rozhodne problém bol, a v minulosti aj bol a to hlavne v oblastiach, ako je Slovensko – nemáme totiž more. Ryby a morské plody sú dobrým prirodzeným zdrojom jódu. Ak je jódu v prostredí, tj. aj v potrave nedostatok, je možné ho pomerne ľahko dodať do potravy – keďže ide o veľmi malé množstvá, bez problémov je možné fortifikovať rôzne potraviny napr. jodidom sodným a túto fortifikáciu väčšina z nás pozná (a vôbec si ju neuvedomuje) vo forme jodidovanej kuchynskej soli.

Medicínsky do tela dodať vo veľkom jód je potrebné len za veľmi špecifickej situácie – havárie jadrovej elektrárne. Ako som vyššie napísal, štítna žľaza jód vychytáva a skladuje ho vo svojom tkanive. Pri tomto procese ju nezaujíma, aký atóm jódu vychytí – či stabilný, alebo napr. rádioaktívny jód-131. Ak by ste sa ocitli 26. apríla roku Pána 1986 v istom mieste na Ukrajine, okolo vás by bolo pomerne dosť atómov jódu-131, ktorý sa vyskytuje medzi produktmi štiepnej reakcie reaktorového paliva v jadrovom reaktore. Ak vaše telo takýto atóm prijme, napr. tým, že ho vdýchnete, následne prehltnete a nakoniec sa dostane do štítnej žľazy, bude intenzívne žiariť a rádioaktívnym žiarením ožarovať okolité bunky no a ako vieme – žiarenie je dobrý sluha ale zlý pán a po určitej dobe to môže viesť (a väčšinou aj vedie) k nádorovému bujneniu. (Tento efekt sa používa aj opačne v nukleárnej medicíne pri liečbe rakoviny štítnej žľazy)Štítnej žľaze môžeme zabrániť zabudovaniu rádioaktívneho jódu tým, že jej ponúkneme dostatok stabilných atómov – a to je dôvod, prečo Dr. Uljana Chomjuková v seriáli Chernobyl ihneď po zistení, že na okne majú jód-131 užila tabletku jodidu draselného a ponúkla aj kolegu. Ešte raz – tento prvok je vo vnútri jadrového reaktora. A jadrový reaktor za normálnych okolností je a zostáva zatvorený. Takže dokiaľ nemajú v Mochovciach nejaký seriózny problém, nie je žiaden dôvod zobať jódové tablety.

Jód a mikróby – aj tu medicína využíva vlastnosti jódu. Nie však ako antibiotikum resp. antivirotikum – tj. lieky na VNÚTORNÉ použitie, ale ako antiseptikum, tj. liek resp. prostriedok na VONKAJŠIE (na kožu, maximálne na sliznice) použitie – zatiaľ čo v minulosti to bola jódová tinktúra (tj. roztok jódu rozpusteného v alkohole), dnes sa za týmto účelom používajú roztoky jodidovaného povidónu, a to z veľmi jednoduchého dôvodu – sú menej dráždivé a menej toxické. My lekári ich poznáme pod názvami ako Betadine, Braunol a pod., laici ich poznajú ako to oranžové, čím mali naširoko pomazané oblasti kde mali nejakú ošetrenú ranu napr. po operácii.

Posledným, nemenej významným využitím jódu je jeho použitie v kontrastných látkach, ktoré my rádiológovia používame. Jód má pomerne veľký atóm a ako taký je teda schopný dobre pohlcovať RTG žiarenie. Ak teda jeho atóm zakomponujeme do molekuly, ktorú môžeme v dostatočnom množstve aplikovať do cievy alebo nejakej telesnej dutiny, získame dobrú kontrastnú látku. V tomte smere existuje niekoľko rôznych látok, ktoré je možné aplikovať priamo do krvného obehu bezpečne vo väčšom množstve (okolo 100 ml pri jednom vyšetrení) a zároveň ich telo pomerne rýchlo vylučuje obličkami. Aj v tomto smere však je na mieste opatrnosť, nakoľko existuje jednak riziko alergickej reakcie (ako pri každej látke podávanej v medicíne do organizmu), zároveň podaná kontrastná látka zaťaží dočasne obličky, ktoré musia vylúčiť veľké množstvo prebytočného jódu a to môže byť problém hlavne u ľudí, ktorí už vážnejšie poškodenie obličiek majú – preto kontrastnú látku rádiológ podáva len, keď je to potrebné a zároveň pred tým overujeme, či pacient nie je alergický a či jeho obličky fungujú dostatočne.

Opäť sa dostávame k tomu, čo sme už veľakrát opakovali – ľudské telo, jeho biochémia a jednotlivé chemické zlúčeniny nefungujú na spôsobo „čím viac prúžkov, tým viac Addidas“. Že vaše telo niečo potrebuje, neznamená automaticky, že najlepšie je v tom vaše bunky utopiť. „Dosis facit venenum“ povedal Paracelsus (ten ozajstný, nie ten z videa) – tj. dávka robí jed. Áno, vaše telo jód potrebuje, ale ak sa ním predávkujete, tak si môžete ublížiť, no a v prípade, že by niekoho napadlo vyzobať rovno elementárny jód, tak sa môže aj otráviť (v zmysle akože … +). Predávakovaním jódom, a tým sa myslí aj jódidovými tabletami, Lugolovým rozotokom a inými formami, si paradoxne tiež môžete privodiť hypotyreózu, strumu, ale tiež obraz tzv. „jód-Basedowovho fenoménu“ a síce, že sa u pacienta objavia príznaky hypertyreózy. Pri výraznejšom predávkovaní sa objavia regulérne príznaky otravy ako pocit kovovej chuti v ústach, bolesti brucha, zvracanie a tak podobne.

Čo má jód spoločné s COVIDom sme sa nedozvedeli, ani to, prečo by ste si mali robiť zásoby jódu (ak teda Vocca neočakáva nejakú jadrovú katastrofu…) Ak chcete mať istotu, že má vaše telo dostatok jódu – platí to, čo pri ostatných prvkoch ako zinok, selén, hročík a tak podobne – jedzte pestrú stravu. Používajte jodidovanú alebo morskú soľ, doprajte si raz za čas morské ryby alebo morské plody. Žiadna veľká veda. No a keď sa chcete chrániť proti COVIDu, na to tu máme očkovanie.