Autorom článku je Zoltán Willant z portálu sturovo.com

• v Maďarsku jej  v roku 1985 zrušili oddelenie
• v USA roky komplikovali vedeckú činnosť
• porazila rakovinu
• ešte pre ôsmimi rokmi sa jej vysmiali, keď prestúpila do malej firmičky BioNTech
• dnes sa na jej sláve vezie aj maďarská vláda, vďaka tomu ju pozná aj ten kto nechcel
• Ako to bolo celé? Ako sa Katalin Karikó dopracovala k (m)RNA očkovaniu? Je to trochu dlhšia história. Začnime teda od konca. Môžeme smelo vyhlásiť, že mimo vedecké kruhy, jej sláva začala práve tam.

Už niekoľko týždňov koluje na internete prejav Viktora Orbána, ktorí s hrdosťou vyhlásil: „za (m)RNA očkovaním stojí maďarská vedecká kapacita a americké peniaze“ toto vyhlásenie sa môže niekomu zdať sympatické, no realita je o dosť zložitejšia.

Jednak vakcína nie je len jej zásluha, samotný postup vypracovala Katalin Karikó, ale na vytvorení očkovania pracoval nemalý tím vedcov. O vedecké schopnosti tejto „dámy“, ako ju nazval maďarský premiér, nejaví domovská krajina záujem už od roku 1985. Teraz je už dosť neskoro účelovo vyťahovať tento argument. Maďarská vláda nemá žiadnu zásluhu na jej úspechu. Toľko do úvodu k celej historke. Nechajme ale politiku. Poďme sa pozrieť kde to celé začalo, ako Katalin Karikó a tím vedcov vypracoval očkovanie, ktoré zachráni milióny ľudských životov.

Katalin Karikó sa narodila v meste Szolnok. Otec bol mäsiar a matka lekárenská asistentka, mala skôr bojovnejšiu chlapčenskú povahu. Na stromy liezla od malička šikovnejšie ako jej bratia. Ako ôsmačka získala tretie miesto v celonárodnej biologickej olympiáde. Neskôr, počas štúdií v gymnáziu Žigmunda Móricza si všimli jej nadanie na biológiu a chémiu. V roku 1973 už študovala génovú terapiu v na Segedínskej univerzite. Vďaka svojim vedomostiam ju veľmi skoro spoznali v najvyšších vedeckých kruhoch krajiny. V tom čase sa jej dostalo veľmi veľa inšpirácie a podpory, ako ona sama tvrdí.

V tom čase mohla byť pri takých výskumoch ako obaľovanie DNA do tukových lipidov. Tu spoznala prvý krát mRNA technológie. Je to proces kedy sa z jadra bunky DNA sa prenesie informácia do obalu kde začne produkcia protilátok. „Bolo to veľmi motivujúce a táto motivácia mi vydržala dodnes aj počas beznádejných období v živote a sérii neúspechov.“ Dnes vďaka jej vytrvalosti zachraňujeme milióny ľudských životov.

Po diplomovej práci jej bolo pridelené prvé a zároveň posledné štipendium. Začala skúmať ako sa dá rozložiť RNA sekvencia na jednotlivé časti. Robila to pri Andrásovi Simoncsicsovi. „moja úloha bola syntéza antivirálnej molekuly, v tom čase som mala pocit, že všetko čo robím je nesmierne dôležité. Táto zodpovednosť a nadšenie vydržalo dodnes“

V roku 1985 počas reštrikčných opatrení a personálnych zmenách vedeckého pracoviska ju bez udania dôvodu prepustili. Oznámenie jej doručili v deň 30-ich narodenín. Našťastie v tomto období nastupoval búrlivý rozvoj výskumu polymerázovej reťazovej reakcie (PCR). Rozhodla sa preto o rázny krok emigrovať do USA.  S dvojročným synom, manželom a 900 dolármi zašitými v plyšovom macíku sa vydali do neistej budúcnosti. Sumu 900 dolárov získali predajom auta na čiernom trhu.

Karikó začína pracovať na Temple University, Philadelphia. Zanedlho ale musela opustiť aj toto miesto. „Po troch veľmi produktívnych rokoch som musela opustiť výskum, chcela som skúmať iným smerom, ako laboratórium kde som robila.“ Vyjadruje sa takto diplomaticky. Iné zdroje uvádzajú nezhodu so šéfom, ktorý sa jej vyhrážal zásahom imigračných úradov.

„Spoznať molekulárnu biológiu som sa naučila skutočnosti vo Washingtone“ – rozprávala. Medzi tým týždenne dochádza z Philadelphie od rodiny, ktorá tam ostala. Vracia sa až v roku 1989 do University of Pennsylvania, tu sa začína venovať možnostiam výskumu liečby s mRNA. Jej prvý projekt na výskum mRNA bol odmietnutý. Presne o tridsať rokov neskôr z tohto počiatočného štartovného projektu vznikla vakcína proti koronavíru.

Pri podávaní jej prvého projektu napísali: „ak do organizmu vnikne cudzia mRNA sekvencia, organizmus okamžite zaháji útok a rozloží ju“ , a na toto sa odvolávajúc jej každým rokom doručili zamietavú odpoveď. Darmo ukazovala čoraz presvedčivejšie výsledky, s projektom nechceli súhlasiť.

Cieľom nebola však vakcína ale všeobecná liečba: „mRNA som chcela vyvinúť na liečebné použite, na vakcínu som ani nepomyslela. Vložená mRNA sekvencia bielkovín by urýchlila liečbu kožných ochorení, alebo hojenie kostí a rán“ – povedala. „Existuje veľa bielkovín, ktoré sú kľúčové pri týchto procesoch, ak ich kóduje mRNA tak prečo by sa nedali dodať do tela z vonka, alebo naniesť na poškodenú kožu a do rán.“

Jej šéfovia boli čoraz menej tolerantní voči jej neústupčivosti a dali jej ultimátum. Alebo sa poddá alebo ju vyhodia. Toto bol hlboký zlom v jej živote. Druhá rana prišla ten istý týždeň. Diagnostikovali jej rakovinu. Čakali ju dve operácie. Jej manžel medzitým prečkával v Maďarsku, skúšal všemožným spôsobom získať zelenú kartu na vycestovanie do USA.
„Najviac ma zlomilo to ultimátum od šéfov“ – povedala. Podvolila sa obom.

Aj operácii aj vyhadzovu z práce. Z oboch vyšla ako víťaz. Z kardiológie kde pracovala sa dala preložiť na neurologické oddelenie, kde začala svoju metódu aplikovať na ľuďoch po mozgovej mŕtvici. Toto si už všimlo aj vedenie institútu, ale hlavne to keď „opravila“ neúspešnú vakcínu založenú na princípe fungovania DNA Drewa Weissmana v roku 1998: „snažili sme sa niečo skopírovať čím skôr, ja a pani Karikó. Dali sme sa do reči, porovnávali sme naše výsledky“ – spomínal Weissmann: „syntetizované mRNA aktivovali imunitný systém, vtedy sme nevedeli ešte prečo to je. Začali sme hľadať odpoveď“

Mala nižší plat ako vedľa nej pracujúca asistentka: „mala som plnú podporu Drewa, na toto som sa sústredila nie na negatíva.“ Weissmann bol úspešný, ambiciózny a hlavne bol muž! Získal podporu inštitúcie pre ich prácu. Karikó sa sústredila len na výskumnú prácu. Za pár rokov zistila, že ak vymení v RNA  jeden nukeozid – uridin, na analógovú molekulu, ktorá nevyvoláva imunitnú reakciu, táto výmena vyvolá požadovanú reakciu organizmu. Podarilo sa to! Pokusy s myšami začali byť úspešné. Prišli ďalšie okrúhle narodeniny, tentoraz už naplnené úspechmi. Spolu prišli na metódu, ako vyrobiť syntetickú mRNA, ktorá sa dostane do bunky, bez zalarmovania imunitného systému. Svoje výsledky publikovali v roku 2005 (Pardi, Weissmann, Karikó), no veľkého ohlasu akademického sveta sa nedočkali. „Univerzita dala patentovať túto metódu a na moje päťdesiate narodeniny som poslala článok do časopisu Immunity.„

Po 15-tich rokoch tvrdej práce ju začala univerzita konečne podporovať. Najprv ju štát podporil 100 000 USD, potom keď sa dokázalo, že ak podáme myšiam v mRNA nakódovaný Erythropoetin vieme zdvojnásobiť počet Retikulocytov.

Erythropoetin (EPO) je ľudský hormón podporujúci tvorbu červených krviniek.
Retikulocyty sú vývojové štádium červených krviniek (erytrocytov). Vznikajú v kostnej dreni z kmeňových buniek a v procese dozrievania sa menia na zrelé erytrocyty. Odrážajú dynamiku zmien v počte červených krviniek (erytrocytov). Počet retikulocytov v krvi odráža schopnosť kostnej drene tvoriť erytrocyty alebo mieru poškodenia ich tvorby.

Technológiu si dali patentovať. Spojili sa malou firmou z Mainzu, ktorú spoločne založili lekári a manželia Ugur Sahin a Özlem Türeci – BioNTech. Karikó by bola rada ostala vo vedeckom výskume v UPenn (University of Pennsylvania), odkiaľ musela v roku 1995 odísť.
Povedali jej: „na mítingu sa dohodli, že musíš odísť.“ BioNTech jej ponúkol  post zástupkyne riaditeľa, kde môže dozorovať mRNA výskum (2013). Ponuku prijala. Keď som oznámila univerzite, že odchádzam vysmiali ma: „tá firma nemá ani webovú stránku!“ Bolo to najhoršie rozhodnutie univerzitnej rady počas jej histórie.

Firma BioNTech a Pfizer v roku 2018 začala podľa objavov Karikó vyvíjať očkovanie proti chrípke.  S predtuchou, že na skutočné výsledky treba ešte čakať roky a ešte dlhšie kým sa takáto vakcína môže presadiť na trhu.

Teda vývoj očkovania proti korona vírusu začal oveľa skôr ako samotné prepuknutie epidémie, tak, že to nikto netušil. Preto trvalo len necelý rok vytvoriť dnešnú vakcínu, ktorou budú zachránené milióny ľudských životov.

Zásluhu na tomto úspechu majú mnohí ďalší z firmy BioNTech, spolu s Karikó a Weissmanom sú to aj rodáci z Maďarska, Gábor Boros a Gábor szabó.

Pokračovanie poznáme. Narodila sa dvojdávková vakcína proti kovid19 s účinnosťou 94% o ktorej vie každý kriticky zmíšlajuci človek, že nám vráti život do normálu možno za necelého pol až roka. Európska únia zarezervovala v prvom kole 200 milión dávok. Samotná vakcína je revolučná. Nie, že nebosahuje čip 5G od Billa Gatesa, ale neobsahuje ani samotný vírus. Je to len dobre mierená informácia o protilátkach, preto vieme, že aj nežiadúce účinky budú minimálne. V čase prekladu článku je už zaočkovaných 5 milionov ľudí. Dnes je Katalin Karikó uznávaná vedkyňa. Viac krát do roka navštevuje svoju rodnú krajinu. Hoci sa jej vlastná krajina zriekla už dávno, ona sa nikdy nezriekla krajiny. Dcéru, ktorá je dnes 5 násobná olympijská víťazka vesliarka – Zsuzsanna Francia, vychovávala v rodnom jazyku.  K tomuto si dlhé roky kupovala učebnice z Maďarka.

Keď sa dostavil úspech, cítila skôr spokojnosť ako radosť. Potom ako začali s hromadnou výrobou vakcíny povedala: „Vedela som, že to bude účinné!“ Nemá záujem byť v stredobode pozornosti. Berie to ako milé gesto, že ju teraz viacerí spomínajú, tak ako to bol naposledy Richard Dawkins, ktorý ju označil ako laureátku Nobelovej ceny. Očkovanie si podala sama: „Viem, že to funguje!“

---

Firmu BioNTech založil turecký manželský pár Uğur Şahin a manželka Özlem Türeci. V čase založenia firmy mal  Sahin 36 rokov a manželka 33.

Sahin sa prisťahoval s matkou ako 4 ročný do Nemecka. Jeho otec tu bol už zamestnaný ako robotník v automobilke Ford. V roku 1984 maturoval v gymnáziu, v tom čase bol jediný turecký žiak v celej škole.

V kolínskej univerzite zložil doktorát v roku 1992. Ako lekár začal pracovať v Universität des Saarlandes v Homburgku. Tu spoznal budúcu manželku Özlem Türeci. Ona sa narodila už v Nemecku ako dieťa tureckých imigrantov. Firma začala pôvodne s výrobou vakcíny proti chrípke. K tomuto projektu sa pridala Karikó Katalin. Výrobu vakcíny proti covid19 spustila firma v januári 2020. Dnes patrí Şahin a Türeci do prvej stovky najbohatších podnikateľov krajiny. Ich celkový majetok činí 5 miliárd USD. Firma BioNTech je svetoznáma.

Şahin a Türeci bývajú dodnes v priemernom byte v meste Mainz. Manželský pár chodí do práce na bicykli, auto nemajú. Po veľkom úspechu firmy Şahin nevymenil ani svoj zastaraný bicykel. Dnešná odhadovaná hodnota firny je 25 miliárd USD.

---

Ampulky na očkovaciu látku sa vyrábajú v Maďarsku. Nejde síce o Maďarského vlastníka, ale firma sídli území Maďarska. Ide o firmu SCHOTT Hungary Ltd. z 1,6 miliardy terajších ampuliek navýšia výrobu na 2,8. Nie je to veľa, nakoľko celosvetovo produkujú 50 miliárd takýchto borosilikátových fľašiek. SCHOTT Hungary Ltd. Má sídlo v obci Lukácsháza. Severne od mesta  Szombathely.

Zdroje:

https://hu.wikipedia.org/wiki/Karik%C3%B3_Katalin
https://nlc.hu/ezvan/20210105/kariko-katalin-eletrajz-vakcina-mrns/
https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)30183-5/fulltext
https://www.cell.com/immunity/fulltext/S1074-7613(05)00211-6
https://worldwide.espacenet.com/patent/search/family/037772217/publication/US8278036B2?q=pn%3DUS8278036
https://worldwide.espacenet.com/patent/search/family/037772217/publication/US8748089B2?q=pn%3DUS8748089
https://index.hu/belfold/2021/01/05/kariko_katalin_vakcina_biontech_fejlesztes/
https://g7.hu/kozelet/20201209/a-covid-vakcina-tortenete-megmutatja-hol-rontja-el-magyarorszag-a-dolgait/