Komplexný pohľad na pacienta, komplexná medicína, celostná medicína… To všetko sú pojmy, s ktorými s veľkou obľubou liečitelia a samozvaní odborníci ohurujú laickú verejnosť. Medicína dnes dokáže takmer zázraky, sme svedkami štatisticky významných dôkazov o účinnosti modernej na vede založenej medicíny a aj tak má svoje chyby. Systém zdravotníctva sa snaží v preventívnej a terapeutickej praxi uplatniť aktuálne možnosti najmodernejších medicínskych postupov a tiež má svoje chyby. Zatiaľ čo samozvaní liečitelia zaoberajúci sa „komplexnou medicínou“ ignorujú, zosmiešňujú a devalvujú výsledky skutočných odborníkov, oni sami nie sú schopní dokázať ani jediný jeden úspech alternatívnej komplexnej medicíny. Poznáte prípad vyliečenia zhubného nádoru vďaka akejsi komplexnej medicíne? Poznáte prípad vyliečenia autoimunitného ochorenia vďaka komplexnej medicíne? Najpravdepodobnejšie nie.

Komplexná alebo celostná medicína je šikovný marketingový ťah a navyše zavádzanie pacientov. Prečo? Lebo jej zástancovia tvrdia, že dnes sa z medicíny vytratil komplexný pohľad lekára na pacienta a že každý odborník sa venuje iba svojmu odboru. Osobne si neviem ani len predstaviť, ako by taký systém fungoval. Pozrime sa na príklad NEkomplexnej medicíny v praxi. Náš modelový pacient má problém s chronickým vznikom malých podkožných krvácaní a občas mu tečie krv z nosa. Aký by teda bol osud pacienta prijatého na internú kliniku, kde pracujú špecialisti bez komplexného pohľadu na pacienta? Zrejme by bol pacient náhodne vyšetrený hematológom alebo hepatológom. Hepatológ by zistil, že pečeň (tvoriaca faktory potrebné pre zrážanie krvi) je zdravá a pacient teda krváca bezdôvodne (Áno presne tak, lebo tento hepatológ nemá komplexný pohľad na pacienta. Z toho vyplýva otázka, existuje taký hepatológ? Nie…). Ak by sa pacientovi pošťastilo a náhodne by ho najprv vyšetril hematológ, možno by zistil, že má málo krvných doštičiek, alebo ich má funkčne menejcenné. A možno je hematologicky v poriadku a daný NEkomplexný hematológ zahlási, že pacient musí byť zdravý, lebo nemá komplexný pohľad na pacienta a lebo tak to je podľa alternatívcov že? 🙂 Ďalšia možnosť je, že by bol pacient na takejto fiktívnej klinike pridelený reumatológovi. Konečne! Vo svete nekomplexnej medicíny má tento pacient šťastie, pretože trpí ochorením polyarteritis nodosa, ktoré patrí medzi tzv. vaskulitídy. (alebo Henoch-Schonleinova purpura alebo systémový lupus erythematosus etc. …). Týmto by som ukončil našu prechádzku po fiktívnej internej klinike bez lekárov s komplexným pohľadom na pacienta.

Na hociktorej reálnej slovenskej internej klinike (oddelení) funguje diagnostika a terapia pacienta nasledovne. Pacient je pri prijatí vyšetrený internistom s akoukoľvek subšpecializáciou (kardiológia, endokrinológia, hepatológia, reumatológia etc. …) – častejšie zatiaľ neatestovaným lekárom. Hociktorý z týchto odborníkov úspešne absolvoval skúšku z patológie, patologickej fyziológie, štátnicu z celej internej medicíny a pozná všetky základné ochorenia, ktoré môžu vyvolávať tvorbu podkožných krvácaní a krvácania z nosa. Každý jeden z týchto internistov si vyžiada krvný obraz pacienta a základné hematologické vyšetrenia. Prijímajúci, neskôr izbový lekár, konzultuje prípad s primárom alebo ďalším odborníkom. V prípade, že sa jedná o problém hepatologický (pečeň), môže izbový lekár konzultovať prípad osobne s hepatológom hocikedy alebo počas vizity. V prípade výraznejších problémov zasahuje špecialista do prípadu vo väčšej miere. Na záver by som chcel podotknúť, že táto modelová situácia je značne zjednodušená a v skutočnosti je proces ešte komplexnejší.

Dúfam, že po tomto článku je už každému jasné, že medicína bez komplexného pohľadu na pacienta je iba zbožným prianim ziskuchtivých liečiteľov s komplexným pohľadom na svoju peňaženku.