Viacerí čitatelia sa už na nás obrátili s otázkou ohľadom dnes veľmi rozšírenej „kúry“ na očistu pečene. Ja som pre rozbor vybral stránku, kde som tento nezmysel zazrel prvý krát a kde je toho na rozoberanie naozaj dosť. Pre tých, ktorým sa to nechce čítať existuje aj nemecké video s titulkami. Kúra existuje v desiatkach variantov, prakticky každá stránka, kde sa o tomto šarlatánstve píše, má jeho vlastnú verziu, ale základ sa dá nájsť všade väčšinou rovnaký:

1. olej
2. citrusová šťava
3. Epsomská/horká soľ.

Poďme však po poriadku. Pozrime sa najprv na začiatok, čo autor tvrdí o pečeni. Ide o zmes pravdivých tvrdení prepletených s nepodloženými dojmami až úplnými nezmyslami. Ak by sme rozoberali každú vetu, bolo by to asi na dlho, a tak teda povedzme to, čo by v skratke malo byť povedané a pozrime sa na to, čo z toho autor uviedol správne.

Najprv anatómia a fyziológia…

Pečeň je najväčšou exokrinnou žľazou tela. Exokrinná znamená, že jej sekrécia je vylučovaná buď priamo na povrch, alebo, ako je to v tomto prípade – vývodom (v prípde pečene do tráviacej rúry). Pečeň však nie je len obyčajnou žľazou, ktorá vylučuje zlč. Tu autor správne uviedol, že sa jedná o najdôležitejší orgán z hľadiska detoxikácie vnútorného prostredia (vrátane odbúravania liečiv) a rovnako z hľadiska spracovania živín a iných látok. Ďalšia správne uvedená vec je jej funkcia ako zásobárne niektorých vitamínov, glykogénu a pod. Pečeň je tiež miestom tvorby väčšiny plazmatických (krvných) bielkovín, vrátane faktorov zrážania krvi. Čo je však vysloveným nezmyslom je veta

…zajišťuje obrovské množství enzymů, důležitých pro trávení potravy

Pečeň netvorí a do žlče nevylučuje žiadne tráviace enzýmy. Na tomto krátkom texte sa nemožno bližšie venovať nesmierne rozsiahlej problematike pečene, jej funkciám a možným patologickým stavom, preto pre ďalšie informácie musím čitateľa odkázať na učebnice fyziológie, biochémie a patológie. Stručné informácie nájdete aj na internete tu a tu. Pečeň je pre život nevyhnutná.

Žlč je produktom pečene a jej základnou funkciou je emulgácia tukov pri trávení. Zjednodušene to znamená, že žlč v čreve pomáha „rozbíjať“ tukové kvapky tak, aby sa uľahčilo ich trávenie a vstrebávanie (a s nimi aj niektorých vitamínov). Tomu je žlč prispôsobená svojim zložením. Okrem značného množstva vody (okolo 85%) obsahuje žlčové kyseliny (vznikajúce z cholesterolu) resp. ich soli, žlčové farbivá (napr. bilirubín), cholesterol a ďalšie látky. Prostredníctvom žlče sa pečeňou vylučujú niektoré liečivá. Za deň sa jej vytvorí asi 0,5 – 0,7 litra (autor to s 1,5 litra trochu prehnal) (1).

Žlčové cesty sú sústavou vývodov, ktorými vytvorená žlč odteká do čreva. Možeme si ich predstaviť ako rozvetvený strom. Najtenšie vetvičky sú mikroskopické vývody, ktoré začínajú v priestoroch medzi pečeňovými bunkami (pečeň má zložitú, ale v konečnom dôsledku funkčne veľmi efektívnu cytoarchitektoniku) a postupne sa spajajú do stále väčších vetiev až napokon splynú do jedného „kmeňa“ – koncového žlčovodu spoločný žlčovod – ductus choledochus. Podľa toho, či sú žlčové cesty vo vnútri pečenového tkaniva alebo mimo neho ich delíme na intrahepatále (v pečeni) a extrahepatálne (mimo pečene). K žlčovým cestám sa pripája žlčník prostredníctvom krátkeho žlčníkového žlčovodu –  ductus cysticus. Ten má dve dôležité funckie:

1. Zhromažduje žlč ako zásobník
2. Koncentruje žlč – vstrebáva z nej časť vody (tento fakt ešte bude dôležitý)

Dôležité sú aj rozmery žlčových ciest – spoločný žlčovod v priemere má cca 4 milimetre, za hornú hranicu sa považuje 6 mm. Lekár – rádiológ podľa šírky žlčovodov pri ultrazvukovom vyšetrení môže odhaliť ich rozšírenie, ktoré väčšinou súvisí so zablokovaným odtokom žlče – napr. kvôli žlčovým kameňom, ale aj kvôli nádoru (2), (3). Pri vzácnych vrodených patologických stavoch môžu byť úseky žlčových ciest rozšírené až na desiatky milimetrov (4).

Trochu patológie a patofyziológie…

Žlčové kamene – odborým pomenovaním tohoto problému je cholelitiáza, prípadne jej variant – choledocholitiáza, ktoré označuje prítomnosť ž. kameňov v žlčových cestách.
Ide o pomerne bežný problém, v rozvinutých krajinách 10% populácie vo svojom tele nosí nejaký ten žlčový kameň, čo vyústi do okolo 700 000 odstránení žlčníkov ročne. Ženy sú postihnuté častejšie, riziko sa zvyšuje s vekom. Významným rizikovým faktorom je obezita. Nezanedbateľná je aj genetika. Žlčové kamene môžu byť rizikovým faktorom zhubných nádorov tráviaceho traktu, ale aj kardiovaskulárnych ochorení. (5), (6), (7), (8), (9), (10), (11), (12), (13).
Kamene vznikajú v dôsledku nerovnováhy v zložení žlče – za normálnych okolností rovnovážny obsah cholesterolu, solí žlčových kyselín, bilirubínu, fosfolipidov a vody umožňuje udržať žlč v tekutom stave a jej zložky vo roztoku voľne rozpustené. Ak dochádza ku koncentračnému zahusťovaniu (supersaturácii) žlče, koncentrácia jej zložiek stúpa a blíži sa k hranici, kedy už prestávajú byť rozpustné, až nakoniec môže dôjsť k ich kryštalizácii, ktorá je zárodkom tvorby kameňa. Spomeňme si na vyššie uvedenú schopnosť žlčníka žlč koncentrovať – zadržiavanie (stáza) žlče v žlčníku je teda rizikovým faktorom tvorby zahustenej (supersaturovanej) žlče – schopnosť žlčníka kontrahovať sa, a teda vypudzovať žlč, je teda dôležitý ochranný mechanizmus proti tvorbe kameňov
Podľa prevažujúceho zloženia kameňov ich delíme na cholesterolové, pigmentové a zmiešané.

Cholestrolové kamene vznikajú vtedy, ak obsah cholesterolu v žlči stúpa a tým pádom klesá schopnosť ostatných zložiek udržať cholesterol v roztoku rozpustený. Postupne vzniká v žlčníku „sludge“ – žlčové „blato“, ktoré tvorí základ pre ďalšie formovanie väčších kameňov. Dôležitými faktormi sú teda množstvo cholesterolu vylučované pečeňou v pomere k ostatným žložkám,  schopnosť žlčníka sa kontrahovať a vypudzovať žlč resp. zadržiavanie žlče v žlčníku.

Pigmentové kamene vznikajú v situácii, keď sa v žlči zvyšuje množstvo bilirubínu, hlavne v jeho chemicky nepozmenenej (nekonjugovanej) forme. K tomu môže dochádzať napr. pri stavoch, kedy dochádza k zvýšenému odbúravaniu červených krviniek. Tieto kamene sú tmavej až čierne farby.

Žlčové kamene môžu zo žlčníka vycestovať do žlčových ciest (sekundárna choledocholitiáza) ale môžu aj primárne vznikať v žlčových cestách. Tieto kamene sú väčšinou hnedej farby a na ich vzniku sa podieľajú baktérie.
V prípade kolonizácie žlčníka baktériami môžu tieto prispievať k zvýšeniu chemicky nepozmeneného (nekonjugovaného) bilirubínu a tak pomáhať vniku zmiešných kameňov (7), (14), (15).

Čo sa týka žlčových kameňov z hľadiska klinickej medicíny v skratke – môžu byť bez príznakov, môžu vyvolávať dlhodobé neurčité tráviace ťažkosti (nadúvanie, bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, nevoľnosť, a pod.) ale aj vyústiť do žlčovej koliky s ťažkým priebehom, či do zápalu a vodnateľnosti (hydropsu) žlčníka. Diagnostika sa odvíja od predchorobia (anamnézy), ultrazvukového vyšetrenia. Využíva sa aj vyšetrenie ERCP, ktoré poskytuje aj určitú terapeutickú možnosť. Terapiou je najbežnejšie skoré odstránenie žlčníka aj s kameňmi, čím sa predchádza vyniku vážnejších komplikácií (15).

Pozrime sa čo k téme píše náš liečiteľ:

Pokud se vlivem špatné životosprávy žluč příliš zahustí, začnou vznikat úsady, zátky a kaménky různého složení.

Vysvetlenie k tomuto priniesli predošlé odstavce. Nie je však možné zahusťovanie žlče zúžiť na zlú životosprávu, hlavne nie bez patričných dôkazov.

Uvnitř těchto nánosů také mohou žít patogenní mikroorganismy a různí parazité.

To, že cholelitiáza môže stázou žlče zvyšovať riziko infekcie je pravda (16), parazity sú však už nezmyslom, hlavne bez patričných dôkazov. Nie je parazit ako parazit.

Nánosy uvnitř jater zabraňují správnému metabolismu cholesterolu a toxické zatížení jater stojí za naprostou většinou vážných zdravotních problémů. Špatná funkce jater má navíc přímý vliv na periferní nervy, které ovládají naše motorické i pocitové funkce a játra také ovládají kůru nadledvinek, které produkují stresové hormony. Zdravá fungující játra tedy znamenají vysokou odolnost vůči stresu. Zanesená játra vyvolávají agresi, takže toxická ložiska v tomto orgánu mění lidi v žárlivé, nepružné, zaťaté a nenávistné. Ne nadarmo se používá výraz „je to žlučovitý člověk“.

Tu už sa vytráca realita a fakty definitívne. „Nánosy v pečeni“ sú nezmyslom, pri cholelitiáze sa bavíme o kameňoch v extrahepatálnych žlčových cestách a hlavne v žlčníku. Aj vo väčších intrahepatálnych žlčovodoch môže vznikať kameň (konkrement), avšak táto situácia je vzácna (17) (táto žlč je pred žlčníkom, a teda je omnoho menej koncentrovaná), často je súčasťou vrodených ochorení, napr. Caroliho choroby (18).
Autor ďalej uvádza, že tieto stavy môžu za

…naprostou většinou vážných zdravotních problémů…

čo je úkážkový slovník podobných článkov – generalizovanie, ako znak šarlatánstva. Samozrejme pre túto „naprostú většinu“ ani pre konkrétne zdravotné problémy, ktoré uvádza, neprináša žiadne zdroje. Dôveryhodnosť týchto informácií je neoveriteľná. Toxické ložiská a vyvodzovanie záverov o „žlčovitých ľuďoch“ je už len nezmyselnou dojmológiou.

Pozrieme sa teraz na konkréty „liečebný postup“.
Na úvod sa dozvedáme:

Před čistěním jater, je velmi vhodné jist par dní hodně jablka a věnovat tak dva dny vyprázdnění střev klystýry, to je proto, aby obsah jater mohl snadno opustit střeva. Jakmile totiž vypijete olej se šťávou, veškerá nahromaděná žluč ze žlučníku a žlučovodů doslova vystřelí z jater, sebere s sebou vše, co ji překáží v cestě a vytlačí to do střeva.

Vysvetlenie tohoto odprúčania mi nenapadá, pretože klystír pacientovi prečistí hrubé črevo, ale nejde o absolútne vyprázdnenie tráviacej rúry. Ak by aj došlo k nejakému vyprázdneniu žlčníka (a ako si ukážeme ďalej, ani nedôjde), tých 50 ml, ktoré obsahuje (hoc aj 100ml, ak by bol rozšírený (dilatovaný)) rozhodne nie je niečo, čo by sa nezmestilo do tráviacej rúry pri jej bežnej náplni. Slová o „vystreľovaní“ žlče, len poukazujú na autorove nedostatočné znalosti z anatómie a fyziológie. To potvrdzujú aj ďalšie vyjadrenia:

Tyto potraviny umožní nastřádání žluče v játrech.

– žlč sa skladuje v žlčníku, nie v pečeni.

Pravděpodobně celkem dobře ucítíte žlučové kaménky, jak se posunují ve žlučovodech a vycházejí z vašich jater do střev.

– cit (senzitívna inervácia) vo vnútorných orgánov ani zďaleka nie je tak dokonalá, aby ste mohli toto ucítiť. V črevách nemáme hmat.

V čom je to kúzlo?

Je to veľmi jednoduché a stačí sa pozrieť na to, čo má pacient prijať.
Olivový olej – ten dodá do čreva značné množstvo mastných kyselín vo forme tuku – triacylglycerolov. Keď sa tuk a iné časti natrávenej stravy dostávajú do dvanástnika, vyvolajú vylučovanie hormómu cholecystokinínu, ktorý vyvoláva okrem iného kontrakciu žlčníka. Táto kontrakcia vedie k vylúčeniu žlče do čreva, avšak nejde o tak silnú kontrakciu, aby dokázala pretlačiť kamene zo žlčníka celými žlčovými cestami až do čreva. Iste, malé kamienky môžu spontánne prechádzať žlčovými cestami, avšak väčší kameň môže v cestách (napr. patologicky zúžených) zaseknúť a vyvolať tak vážne komplikácie, v prípade, že sa zasekne tesne pred vyústením do čreva, kde už spolu so žlčovodom vyúsťuje aj pankreas, môže viesť až k akútnemu zápalu podžalúdkovej žľazy (akútnej pankreatitíde). Avšak táto možnosť je limitovaná veľkosťou kameňa, a čím je väčší, tým klesá pravdepodobnosť toho, že odíde sám bez väčších problémov. Sú opísané aj prípady pasáže kameňov väčších ako 1 cm, ale ide skôr o ojedinelé prípady (19) – v tomto prípade išlo však o odchod už zo žlčových ciest. Niekedy je nutné trochu endoskopicky pomôcť – (20). K zaseknutiu kameňa väčšinou dohádza hneď v krčku žlčníka a ďalej sa ani nedostane. Ak by aj odišiel – problém ešte nie je zažehnaný – kamene sa môžu vytvoriť (a väčšinou aj vytvoria) znova. Autor však uvádza:

…může projít i kámen velikosti švestky…

– táto predstava je pri uvedených priemeroch žlčových ciest (niekoľko milimetrov) absurdná. Nehovoriac o tom, že takto veľký kameň by pravdepodobne vyvolal črevnú nepriechodnosť – biliárny (žlčový) ileus, ku ktorému normálne docháza ak patologickým spojením (napr. po opakovaných zápaloch žlčníka) medzi črevom a žlčníkom vkĺzne do tenkého čreva zo žlčníka veľký kameň. Ide o vzácny stav (21).

Druhá zložka je Epsomská/horká soľ. Chemicky ide o síran horečnatý. A tu sa dostávame ku kľúčovej zložke, kvoli ktorej sa v týcht článkoch dočítame o „vystreľovaní“, a prudkom priebehu tohto detoxu. Autor uvádza že:

Epsomská sůl sice žlučovody dobře znecitliví a roztáhne…

Ide o úplný nezmysel. Perorálne podávaný síran horečnatý nemá spazmolytické (odstraňujúce kŕče) ani anestetické (znecitlivujúce) účinky. Má však iné účinky – ide o veľmi silné, osmotické preháňadlo. Za normálnych okolností sa používa pri príprave pred kolonoskopiou, na čo najdokonalejšie vyčistenie hrubého čreva. Obsahuje ho aj Šaratica (22), (23), (24). Čo to teda z človeka tak prudko vyletí? Domyslite si sami.
Užívanie takýchto preháňadiel bez opodstatnenia je však nevhodné, može byť až rizikové. Obzvlášť ak nie je vylúčená črevná nepriechodnosť. Rizikové je aj ich podávanie u pacientov so zníženou funkciou obličiek (22).

Ľudia, ktorí túto kúru podstúpia však tvrdia, že z ich nejaké kamene vyšli. Autor má na konci článku takéto kamienky nafotené. Píše o nich, že plávajú na vode v toalete. O čo teda ide?
Vysvetlnie nájdeme v článku v Lancete. Ide o zmydelnené mastné kyseliny z oleja, čo pacient vypil. Ten sa totiž pri trávení tráviacim enzýmom pre tuky – lipázou rozkladá na glycerol a mastné kyseliny, ktoré následne vyviažu prítomné ióny (napríklad horčíka, z Epsomskej soli, či draslíka a sodíka z ovocnej šťavy). Dokazuje to aj analýza kameňov, kde sa uvádza, že narozdiel od ozajstných kameňov nemajú kryštalickú štruktúru a neobsahujú cholesterol, bilirubín a pod., ale skladajú sa hlavne z mastných kyselín. Pri teplote 40°C sa rozpúšťajú na mazľavú tekutinu. Zároveň si všimnite tvar týchto kameňov a porovnajte ich s ozajstnými žlčovými kameňmi v perexovom obrázku. Porovnanie nájdete aj v článku z Lancetu.

Autor však na záver ešte pridáva ďalšie absurdné „fakty“:

Historicky je doloženo, cca od roku 1800, že ti lidé, co si čistili pravidelně měsíčně játra, se dožili věku až přes 100 let, což v těch letech bylo naprosto úžasné.

...u dospělého člověka se játra kompletně vyčistí až napočítáte nejméně 2000 kaménků a kamenů. U hodně zanesených jater, může toto číslo být značně vyšší a není problém napočítat i 5000 kusů kamenů z nichž některé mohou mít velikost lískového ořechu, případně až velikost švestky.

To historické doloženie v článku samozrejme chýba. Odkiaľ autor nabral tieto absurdné počty je veľmi otázne, nakoľko takýto počet kameňov je aj pri ozajstnej cholelitiáze nereálny. Ide opäť len o nereálne, absurdné dojmy autora.

Táto procedúra je teda úplný nezmysel a mýtus, ktorým si pacient môže akurát privodiť zdravotné problémy. Ak aj náhodou nie, ide o zbytočný postup, ktorý je nepríjemný a nepohodlný (o čom svedčí aj opis postupu autorom). Rozhodne to neskúšajte a už vôbec nie opakovane – ako odporúča článok. Ak máte zdravotné problémy, ale sa obávate, že trpíte ochorením žlčníka či žlčových ciest – zverte sa s diagnostikou a liečbou do rúk vášmu lekárovi. Neexperimentujte sami na sebe, neriskujte svoje zdravie.