Existuje len málo potravín, ktoré sú tak kontroverzné ako mlieko. Niet divu. Už keď zadáme slovo „mlieko“ do googlu, hneď na prvej strane nám vybehnú stránky s názvom „Piť či nepiť mlieko“ alebo „Škodlivá biela tekutina“.
Medzi najčastejšie argumenty proti pitiu mlieku patria tvrdenia, že mlieko svojim zložením nie je vhodné pre človeka a že spôsobuje tzv. zahlienenie.
Existuje viacero druhov mlieka. Kokosové, kozie, ryžové, atď. Každé má iné zloženie. Vzhľadom k tomu, že obyvatelia na Slovensku najčastejšie konzumujú kravské mlieko, budeme sa venovať tomuto druhu.
PREČO JE DÔLEŽITÉ PIŤ MLIEKO?
Kravské mlieko je potravina, ktorá je jedným z hlavných zdrojov, vitamínov, bielkovín, minerálov a iných látok. Zo všetkých týchto látok je potrebné spomenúť, v prvom rade, vápnik. (1) Naše telo potrebuje udržovať istú hladinu vápnika v krvi, keďže je potrebný pre mnohé biochemické procesy (prenos nervového signálu, kontrakcia svalstva, atď.). Do krvi sa dostáva prakticky dvoma spôsobmi: konzumáciou potravín s jeho obsahom a vstrebávaním z kostí, kde predstavuje jednu zo základných zložiek kostnej hmoty. Nedostatočný príjem vápnika prostredníctvom potravín teda spôsobuje zvýšenie vstrebávania a rednutie kostí, osteoporózu. U ľudí klesá kostná hmota prirodzene v procese starnutia. Preto je veľmi dôležité maximalizovať kostné zásoby a to adekvátnym príjmom vápnika. K spomínanému ubúdaniu kostnej hmoty dochádza približne po 30 roku života, nie nadarmo sa niekedy osteopóroza nazýva „ochorenie mladých ľudí, ktoré sa prejaví v neskoršom veku“. Častejšie sú postihnuté ženy, pretože po menopauze klesá hladina estrogénu, ktorý ich chráni pred touto chorobou. (2, 3)
Dôležité je takisto prijímať vitamín D, ktorý stimuluje vstrebávanie vápnika v čreve a v obličkách. V lete sa nám síce tvorí účinkom slnečného žiarenie v koži, no v zimných mesiacoch čerpáme zo zásob. Vitamín D je veľmi zaujímavá látka, ktorej detailný význam stále nie je objasnený. V súčasnosti sa jeho deficit spája s množstvom ochorení. (4) Príjem potravín (napr. ryby, mliečne výrobky) s jeho obsahom, je teda hlavne v zimných mesiacoch vysoko odporúčaný. V súčasnosti je mlieko obohacované aj o vitamín D, čiže obsahuje obe dôležité látky. Biologická dostupnosť vápnika je pomerne dobrá, až 35%. Udáva sa, že bez mlieka a mliečnych výrobkov sa získa menej ako polovica požadovaného množstva. Rastlinná strava síce obsahuje vápnik, ale aj oxaláty a fytáty, ktoré s vápnikom tvoria nerozpustné komplexy, čo znižuje jeho absorpciu. Napríklad zo špenátu vstrebete len 5% vápnika, čo je okolo 6 mg, hoci samotná potravina obsahuje 115 mg (pri daných množstvách). Mlieko je potravina, z ktorej vie človek vstrebať vápnik najefektívnejšie (5). Sójové mlieko nie je rovnako adekvátnym zdrojom vápnika (6)
Viaceré štúdie preukázali, že konjugovaná kyselina linoleová, ktorá sa nachádza prevažne v mlieku a mäsu, prináša benefity pre ľudské telo. Podieľa sa na prevencii proti ateroskleróze, viacerým druhom rakoviny, či podporuje imunitu jedinca. (7) V roku 2010 bola z mlieka izolovaná trans-palmitolejová kyselina, ktorá pravdepodobne redukuje riziko vzniku cukrovky druhého typu. (8)
ALE ČO KONZERVANTY, TUKY A CHEMICKÉ SPRACOVANIE, ABY BOLO MLIEKO TRVANLIVÉ? NIE JE ZDRAVŠIE SUROVÉ KRAVSKÉ MLIEKO?
Vitamíny a minerály sa nachádzajú aj v trvanlivom mlieku. Pri tepelnom spracovaní metódou UHT (uperizáciou, vysokotepelné ošetrenie) dochádza k strate maximálne 10% výživných látok, čo je stále dostatok pre ľudský organizmus. Dochádza, ale, k značnému poklesu obsahu vitamínov B1 a C. (9, 10, 11)
Tvrdenie, že mlieko nie je zdravé, lebo obsahuje veľa konzervantov je taktiež nesprávne. Práve vďaka spomenutej tepelnej úprave sa do mlieka nepridávajú nijaké konzervanty.
Čo sa týka tukov, guideliny odporúčajú 3 poháre buď nízkotučného alebo polotučného mlieka. V 1 litry plnotučného mlieka sa nachádza 30-40 g tuku. Tuk je vo forme emulzie, čiže sa dobre vstrebáva. Energetický obsah polotučného mlieka je približne o polovicu menší. Asi nie je potrebné vysvetľovať ďalej, že čím viac kalórií prijmeme, tým viac energie musíme vynaložiť na zachovanie peknej postavy. Odborníci však upozorňujú, že by deti do 5 rokov nemali dostávať odtučnené mlieko. (12) Koncentrovaný zdroj energie v ich prípade slúži pre rýchly rast a rozvoj nervového systému.
Surové mlieko sa líši najmä chuťou. Nie je ani potrebné držať ho v chladničke, nepokazí sa. Hrozí tu ale nebezpečenstvo, že sa cez neho môžeme infikovať niektorými mikroorganizmami. Často sa spomína vírus kliešťovej encefalitídy. Preto je vhodné zvážiť pitie surového mlieka (alebo zistiť odkiaľ mlieko pochádza) najmä v letných mesiacoch, keďže Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom kliešťa prenášača. (13)
JE MLIEKO VHODNĚ PRE KAŽDÉHO?
Nie. Mlieko nie je vhodné pre osoby s alergiou na mliečne bielkoviny a s laktózovou intoleranciou. (14) Pri alergii, ktorá postihuje asi 7% populácie, reaguje telo hypersenzitívnou reakciou na prítomnosť kazeínu. Takisto alergici na peľ môžu mať v čase sezóny mierne zhoršené príznaky pri konzumácii mlieka.
Mlieko obsahuje cukor, laktózu, ktorá je v črevách štiepená enzýmom, zvaným laktáza. Chýbanie alebo nesprávna funkcia tohto enzýmu je príčinou intolerancie. U ľudí dochádza v procese starnutia k postupnému znižovaniu produkcie laktázy. Preto pociťujú starší ľudia črevný dyskomfort po vypití mlieka oveľa častejšie než deti.
Viaceré štúdie poukázali na súvis konzumácie mlieka a IBD, teda nešpecifické zápalového postihnutie čreva, ako je Crohnova choroba (15, 16).
Iné štúdie poukázali na možný súvis rozvoja karcinómu prostaty pri vyššom príjme mlieka, než je odporúčaná denná dávka (3 poháre nízkotučného alebo polotučného mlieka denne pre osoby nad 9 rokov). (17)
Takisto nie je vhodné využívať kravské mlieko ako náhradu za materské mlieko počas doby dojčenia. Kravské mlieko je v prvom polroku absolútne nevhodné, najmä pre vysoký obsah minerálov a bielkovín, ktoré zaťažujú obličky. Nedojčené deti majú dokonca vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení v dospelom veku. Iné dlhodobé následky môžu byť alergie, porucha funkcie obličiek v dospelosti, hypertenzia, obezita atď. Ak je dojčenie kontraindikované, používajú sa náhradné mliečne výrobky, ktoré zložením kopírujú materské mlieko. (18)
.
ZAHLIEŇUJE MLIEKO?
Podľa stránky bejky.sk až 47% opýtaných verilo tvrdeniu, že mlieko zahlieňuje. (19) Tento hlien vraj potom využívajú mikroorganizmy ako stavebný materiál na vytvorenie infekčných ložísk. Áno, po vypití mlieka dochádza k tvorbe ochranného filmu na sliznici tráviaceho traktu. Avšak film sa po krátkej dobe rozkladá na živiny. Nijaká kvalifikovaná odborná štúdia nepodporila teóriu zahlienenia. (21, 22, 23)V minulosti sa dokonca krátkodobá tvorba filmu využívala pri terapii zápalu tráviaceho traktu.
ZÁVER
Mlieko je pre nás ľudí veľmi dôležitá potravina. Napriek určitým výnimkám je jeho konzumácia nielen neškodná, ale aj prospešná. Ako napísala odborníčka na výživu, pani doktorka Babinská z LF UK v Bratislave: „Dodnes som sa nestretla s negatívnym názorom na mlieko, ktorý by bol podložený serióznym komplexným výskumom. Väčšina námietok boli vyňaté z kontextu a predstavovala skôr extrémne postoje.“ (20) Netreba, ale, zabúdať na konzumáciu v rozumnom množstve.