Určite ste o tom už počuli. Niekto sa sťažuje na dlhodobé ťažkosti s alergiou, astmou, obličkovou chorobou atď, a jeho známy mu poradí, aby sa vykašľal na lieky, aby zmenil životný štýl, najmä upravil jedálniček a všetko bude v poriadku. Je to mýtus?

Dať na radu „známeho“ a prestať užívať lieky, je samozrejme nesprávny krok. Ak má pacient, napr. s hypertenziou alebo chronickým srdcovým zlyhávaním, všetky parametre v poriadku, neznamená to, že je vyliečený, ale že zabrala liečba, ktorú je potrebné naďalej dodržiavať. Ako je to však s potravou? Môže zmena stravovania nielen ovplyvniť zdravotný stav pacienta, ale ho aj vyliečiť?

Áno! V istých prípadoch.

Upraviť stravovací režim má veľký význam pri množstve ochorení. Napríklad, ak pacient s dnavou artritídou obmedzí prísun zvieracích vnútorností, alkoholu, čokolády a mäsa, výrazne u neho klesne počet akútnych dnavých záchvatov. Ak ďalší pacient, s chorobu pečene (napr. s veľmi častou steatózou, čiže stukovatením pečene), obmedzí prísun tukov, podporí tým regeneračné schopnosti pečene. Pacient s cukrovkou 2. typu pri dostatočne aktívnom pohybe a pri zdravej strave, môže znížiť hladinu glukózy v krvi na normálne hodnoty aj bez farmakologickej terapie. V súčasnosti dokonca existujú prípady pacientov, ktorí sa pomocou radikálnej zmeny životného štýlu vyliečili z diagnózy diabetes mellitus 2. typu. Štúdia, ktorú vykonali vo Fínsku, dokázala, že úprava zlozvykov v stravovaní a fyzickej aktivite u cukrovkárov má minimálne rovnaké, ak nie lepšie výsledky, než iba samotná terapia perorálnymi antidiabetikami.

Dlhodobé nezdravé stravovanie (fast food, polotovary, málo zeleniny a ovocia) je dokonca považované za jeden z hlavných rizikových faktorov vzniku kolorektálneho karcinómu.  Slovensko patrí k piatim krajinám, kde sa vyskytuje tento karcinóm najčastejšie.

Pacientom s hypertenziou sa odporúča, aby znížili príjem sodíka v strave (čiže aby znížili príjem soli a slaných potravín).

Vyššie spomenuté príklady sú všeobecne známe fakty, ktoré obsahuje každá vysokoškolská učebnica zaoberajúca sa danou problematikou. Istou novinkou je však tzv. potravinová intolerancia, ktorá bola síce prvýkrát popísaná v roku 1978 v Austrálii, no World Allergy Organization ju uznala až v roku 2003, čím ju zaradila do svojej nomeklatúry ako „non-alergická hypersenzitivita na potraviny“. V podstate ide o neznášanlivosť organizmu na určité zložky potravy, bez účastí tej časti imunity, ktorá sa aktivuje pri alergickej reakcii. Nedochádza teda k aktivácii imunoglobulínu E, či k vyplavovaniu histamínu, ani iných vazoaktívnych látok, z buniek tela. Aké sú príčiny vzniku intolerancie?

Enzýmová porucha

Typickým príkladom, ktorý väčšina ľudí pozná, je intolerancia na laktózu, ktorá sa neprejaví alergickou reakciou (svrbenie kože, opuch, sťažené dýchanie, …), ale poväčšine len rýchlym odchodom riedkej stolice a bolesťami alebo dyskomfortom brucha. V tomto, konkrétnom, príklade ide o chýbanie enzýmu, ktorý štiepi laktózu na galaktózu a glukózu, ktoré vieme vstrebať do tela.

Iným, menej známym, príkladom je tzv. intolerancia na histamín. Histamín je látka, ktorá sa vyskytuje v množstve potravinách (víno, kapusta, syry, huby, čokoláda, niektoré druhy zeleniny, ryby, …). Príčinou je porucha v enzýme diamino-oxidáza, ktorý sa nachádza v črevách a za normálnych okolností histamín degraduje, „zničí“. Pri intolerancii dochádza k pôsobeniu histamínu z potravy na organizmus a vzniká reakcia podobná alergii (pri alergickej reakcii, napr. na peľ, je príčinou svrbenia očí, soplenia a kýchania práve masívne uvoľnenie histamínu v bunkách tela). Závažnosť prejavov je rôzna, od veľmi miernych, ktoré jedinca ani nemusia obmedzovať, až po závažné (bolesti hlavy, vracanie, hnačky, kožné prejavy, chudnutie, bolesti brucha, ataky astmy, atď). Závisí to od stupňa enzýmovej poruchy. Histamínová intolerancia je pomerne nedávno objavená choroba, okrem gastroenterológov nie je veľa lekárov, ktorý by o nej počuli. O histamínovej intolerancii sa nezmieňujú ani najnovšie učebnice internej medicíny, ktoré boli napísané profesormi na Karlovej univerzite. Na facebooku si pacienti dokonca vytvorili vlastnú skupinu, kde sa snažia vzájomne si pomáhať. Svedčí to o tom, že sa nejedná o raritné ochorenie.

Nešpecifikovaná intolerancia na potraviny

Táto skupina zahŕňa všetky ostatné typy potravinovej intolerancie, väčšinou vyvolaných potravinovými aditívami, tzv „éčkami“. Éčka sú obrovská skupina rôznych chemických látok, ktoré majú na ľudské telo rôzne účinky. Niektoré telu prospievajú (napr. E300 je kyselina askorbová, čiže vitamín C), niektoré majú neutrálne účinky a ich význam spočíva skôr v úprave chuti, farby, či konzistencie potraviny a existuje aj skupina éčok, ktorých pridávanie do potravín je zakázané, lebo telu škodia. V Európe na bezpečnosť éčok dozerá EFSA (European Food Safety Authority), v USA zasa FDA (Food and Drug Administration). O tom, či sú všeobecne éčka bezpečné alebo nie sa viedlo nespočetne veľa diskusií. Veľmi dobrý dokumentárny seriál o tejto problematike natočilo BBC. Laikom hravou formou vysvetľuje, čo to éčka sú a aký majú vplyv na ľudské telo.

Éčka, ako každú látku, ktorá sa dostane do nášho tela, musíme vedieť spracovať. Existujú tisícky biochemických reakcií, ktoré prebiehajú pri ich metabolizácii. Nešpecifikovaná intolerancia na potraviny spočíva práve v tom, že z nejakého dôvodu (geneticky dané vlastnosti) môže dôjsť k poruche spracovania jedného alebo viacerých éčok. Prejavy môžu byť všelijaké: kožné, respiračné, gastrointestinálne, atď.

Ako ma môžu otestovať?

V prvom rade je potrebné odlíšiť, či sú symptómy prejavom alergickej reakcie na zložku potravy, alebo či ide o intoleranciu. V prípade, ak ide o non-alergickú hypersenzitivitu, mal by sa pacient vyhýbať potravinám, o ktorých vie, že vyvolajú alebo zhoršia príznaky.

Iné možnosti zahŕňajú laboratórne vyšetrenia. Je možné vyšetriť IgG4 pomocou ELISA metódy, výsledok však hovorí len toľko, že pacient bol vystavený proteínom v potrave, ktoré jeho imunitný systém rozpoznal ako cudzie. Nie je to faktor, ktorý vyvoláva intoleranciu. Podľa štúdií sa neodporúča využívať vyšetrovanie IgG4 ako diagnostický marker intolerancie.

Ďalšia metóda, ktorá sa spomína pri diagnostike intolerancie je ALCAT test (antigene leukocyte antibody test). Bližšie informácie v linku.

Podľa súčasných poznatkov založených na EBM (medicína založená na dôkazoch), neexistujú vedecky podložené dôkazy o spoľahlivosti tejto metódy (1, 2). Napriek tomu sa metóda využíva v niektorých ambulanciách, ktoré sa venujú výžive, obezite a dietológii. Empíria ukazuje, že u pacientov, ktorí upravili jedálniček podľa výsledkov ALCAT testu, došlo k zmene zdravotného stavu k lepšiemu. Ambulantne sa úspešne liečia, napr. detskí pacienti s atopickým ekzémom, ktorí od vylúčenia niektorých potravín nemali ani jeden relaps.

Zoznam ďalších ochorení, ktoré by sa mali dať liečiť pomocou ALCAT testu zahŕňa astmu, syndróm dráždivého čreva, migrény (až približne 80% migrén zmizlo pri úprave stravy), atopický ekzém, depresiu, rekurentné infekcie močového traktu alebo vagíny, alergickú rinitídu, a dokonca aj špeciálny typ obezity, ktorá neodpovedá na úpravu životného štýlu, ani na farmakologickú liečbu.

V súčasnosti sa môžu pacienti otestovať ALCAT testom, v špeciálnych ambulanciách, no poisťovňa nehradí nič. Kompletné vyšetrenie môže vyjsť na stovky eur.

ZHRNUTIE

Potraviny majú obrovský vplyv na zdravotný stav jedinca. Existujú ochorenia, pri ktorých naozaj stačí zmeniť životný štýl a po úprave parametrov nemusí byť farmakologická liečba potrebná (spomínaná cukrovka 2. typu). Nové názory na potravinovú intoleranciu poukazujú na jej veľký význam pre priebeh niektorých chronických ochorení. Sú však potrebné ďalšie výskumy, ktoré by presne špecifikovali v akých prípadoch má význam upraviť stravu a ako vedecky jedincov testovať.

Veľmi často sa zabúda na to, že zdravý životný štýl, zdravé a pestré stravovanie nemajú byť formou terapie, ale prevenciou, teda niečím normálnym.