EDIT: Článok sme doplnili o vyjadrenie Denníka N aj autorky M. Bendikovičovej

6. februára vyšiel v Denníku N článok s názvom „Drobček s chorým srdcom neplače ani nerozpráva, ublížila mu chyba lekára“ od redaktorky Márie Bendikovičovej. Článok, ktorý opisuje životný príbeh chlapčeka, narodeného s vážnou vývinovou chybou srdca je písaný veľmi citovo zafarbeným jazykom a štýlom zjavne apelujúcim na emócie a súcit. Nechceme polemizovať o tom, nakoľko je tento štýl vhodný do reportáže mienkotvorného denníka, to necháme na čitateľovi.

Musíme sa ale ohradiť voči vážnym nedostatkom v interpretovaní odbornej problematiky autorkou, ako voči bulvarizácii celej témy a článku na úkor zúčastnených lekárov a bezdôvodnému poškodzovaniu ich dobrého mena, čo znevažuje nemalú snahu všetkých tých, ktorí chceli chlapčekovi pomôcť.

Prvým a zároveň najhorším znevážením je názov článku, ktorý je jeho hlavným lákadlom a podáva čitateľovi prvú informáciu. Autorka zo stavu pacienta obviňuje lekára, ktorý sa podľa nej dopustil chyby, čo je v úvode doplnené tým, že „lekár pochybil“. Autorka zjavne nepozná problematiku akýchkoľvek medicínskych intervencií, od invazívnych vyšetrení (napr. endoskopie) po závažné operácie na vitálnych orgánoch pacienta. V tomto prípade je nutné si pripomenúť dve dôležité veci:

– Ide o pacienta s vrodenou vývinovou vadou srdca, konkrétne spoločným arteriálnym kmeňom srdca – tj. stavom, keď zo srdca miesto dvoch hlavých veľkých tepien (jedna pre pľúca – pľúcnica a jedna pre telo – aorta) vystupuje len jedna spoločná tepna. Tento stav je bez veľmi včasnej operačnej intervencie (prakticky ihneď po narodení) nezlúčiteľný so životom

– Ide o kardiochirurgický výkon na otvorenom hrudníku a srdci novorodenca. Pre predstavu – ide o operáciu srdca a ciev, ktoré sa veľkosťou (zvlášť v prípade predčasne narodeného dieťaťa s nižšou pôrodnou hmotnosťou – ako v tomto prípade) nelíši od väčšieho vlašského orecha.

Pri akomkoľvek lekárskom výkone, od jednoduchej intravenóznej injekcie po vyššie uvedenú operáciu hrozí riziko komplikácií. Ich výskyt je rôzny, rovnako ako ich závažnosť. Čím zložitejší výkon, čím rizikovejší pacient, tým vyššie riziko výskytu komplikácií. Úplne ich predvídať a predísť im nie je možné ani pri zachovaní všetkých správnych postupov lege artis. Autorka článku si zrejme neuvedomuje, že označenie komplikácie, zvlášť pri takto náročnom výkone (pre pacienta aj operatéra) za chybu a pochybenie lekára hraničí s krivým obvinením. Chyba je výsledkom nedbanlivosti. Komplikácia je výsledkom nepredvídateľnej nešťastnej zhody okolností. Podsúvanie názoru, že operatér po dokončení takto zložitej operácie pri záverečnej kontrole nedbanlivosťou znehodnotí celý výsledok pre pacienta je prinajmenšom veľmi urážlivé. Zároveň si dovoľujeme vyjadriť prinajmenšom údiv nad odvahou takto suverénne zhodnotiť situáciu ako „pochybenie“ zo strany laika bez patričných odborných vedomostí a skúseností. Dovoľujeme si tvrdiť, že podobný suverénny názor by sa zdráhal vysloviť aj iný kvalifikovaný kardiochirurg.

Rovnako je trúfalé tvrdenie „Nebyť jednej chyby lekára pri operácii, už dávno by chodil a rozprával prvé slová ako deti s rovnakým ochorením srdca. Pri zákroku mu však poškodil pažerák a Slavko to má omnoho ťažšie.“ Myslíme si, že posúdiť „čo by bolo keby“ a vykresľovať potencionálnu realitu u pacienta po jednej z najzložitejších kardiochirurgických operácií, u ktorého sa mohlo a môže dostaviť veľké množstvo komplikácií je jednak mimo odborné schopnosti a kapacity autorky textu a zároveň ide o nepodložené bulvárne špekulovanie nad nepodloženými hypotézami.

Obzvlášť bulvárne a podprahovo pôsobí veta „V marci oslávi dva roky a doposiaľ bol viac v nemocnici než doma pri päťročnej sestre Kvetke.“ – áno, deti, ktorým sa operačne resp. medicínsky napráva situácia, ktorá by ich bez toho pripravila o život trávia mnoho času v nemocnici. Je to daň za to, že im tak dokážeme zabezpečiť prežitie dlhšie, ako pár dní.

Ešte bulvárnejšie pôsobí ďalšia časť článku, kde sa uvádza „O závažnej diagnóze syna sa Bernardína a Maroš Cicoňovci dozvedeli, keď bol ešte v bruchu. Gynekológ na to prišiel náhodou … Lekár mal práve v ambulancii študentov, ktorým chcel dopodrobna ukázať, čo všetko dokáže prístroj odhaliť. A zrazu zistil, že Slavko nie je v poriadku.“

Následne matka chlapčeka uvádza: „Vďaka tomu, že si pri študentoch dal záležať a robil podrobnejšiu diagnostiku, našiel chybu na jeho srdiečku, že má spoločný tepnový kmeň, čiže aortu a pľúcnicu mal dokopy,“

Obe tieto vyjadrenia je možné označiť bez okolkov za lož a veľkú manipuláciu. Prítomnosť študentov pri vyšetrení (alebo operácii) pacienta nikdy nerozhoduje o tom, nakoľko si lekár „dáva záležať“ na svojom výkone. Za našu prácu nesieme zodpovednosť, ktorá sa nijakým spôsobom neznižuje resp. nezvyšuje v závislosti od prítomnosti medikov. Väčšina našej práce sa odohráva bez prítomnosti študentov a je rovnako zodpovedná a plnohodnotná ako pri vzdelávaní budúcich lekárov. Zároveň až komicky pôsobí predstava, že lekár urobí dôkladné vyšetrenie pacientky len preto, aby medikom predviedol prístroj. Zložitosť ultrazvukovej diagnostiky presahuje možnosti pregraduálnej praktickej výučby a nie je nutné predvádzanie sa na spôsob predvádzania nového auta kamarátom. Zároveň patrí prenatálna diagnostika vrodených vývinových chýb srdca (VVCH) medzi absolútnu špičku odbornosti ultrazvukovej diagnostiky a predstava, že lekár len tak „náhodou“ zistí chybu je scestná a vychádza z absolútneho nepochopenia jeho práce a odbornosti – lekár, ktorý behom druho-trimestrového skríningu hľadá VVCH srdca vie veľmi dobre, čo robí a nenachádza ich náhodou pre predvádzaní novej „mašinky“ medikom.

V ďalšom texte článku, ako aj diskusii pod článkom, ktorá sa rozvinula na Facebooku Denníka N, autorka uvádza viaceré informácie, ktoré sú často viac alebo menej v rozpore – napríklad najprv informáciu, že hlasivky sú trvalo nefunkčné pre poškodenie rekurentných nervov následne vyvracia tvrdenie, že hlasivky sú opuchnuté v dôsledku sondy a preto nefunkčné, ako aj informácia, že príčinu opuchu nedokážu objasniť ani viacerí odborníci z oblasti ORL. Tieto informácie je tým pádom ťažké objektívne zhodnotiť a celkovo nedodávajú článku veľmi dobrý dojem pokiaľ ide o pravdivosť a informačnú hodnotu.

Na záver článku sa autorka opäť uchyľuje k mimoriadne cynickej manipulácii, keď uvádza: „Čo všetko sa dá zvládnuť s chorým srdcom, vidí (matka) na chlapcovi, ktorého stretli ako novorodenca v bratislavskom kardiocentre. Mal rovnakú diagnózu ako Slavko, no jeho operácia srdca sa vydarila bez komplikácií a zanedlho išiel domov.“ Toto tvrdenie absolútne ignoruje fakt, že pacienti, ich ochorenia a priebehy ako aj priebehy liečby sú vždy individuálne. Aj pri menej závažných operáciách (napr. odstránenie appendixu) môže dôjsť ku komplikácii a aj keď 100 pacientov pred tým malo bezproblémový priebeh operácie a rekonvalescencie nie je možné vylúčiť, že u 101. pacienta sa nevyskytne nejaká komplikácia – medicína je bohužiaľ taká.

Na záver zamyslenie: Je veľkým problémom, že špecializovanú kardiochirurgickú starostlivosť pre deti z východu Slovenska môže poskytnúť len kardiocentrum v Bratislave. Keď však bude autorka (a médiá vôbec) takýmto spôsobom poškodzovať meno a znevažovať prácu aj toho mála vrcholových odborníkov, ktorých na Slovensku máme, je možné, že onedlho už nebude mať operovať detské srdce vôbec – súčasní a vyrastajúci odborníci sa vydajú tam, kde si ich prácu adekvátne vážia (aj finančne) a budúci potencionálni odborníci sa na kariéru v medicíne vykašlú už po maturite.

Tím stránky Lovci šarlatánov
a menovite:
MUDr. Maroš Rudnay, rezident – rádiológ
MUDr. Kamil Knorovský, rezident – neurochirurg
MUDr. Roland Oravský, rezident – kardiológ, internista
MUDr. Martin Miko, kardiológ, detský kardiológ
MUDr. Mgr. Ivana Jochmanová, PhD., rezident – endokrinológ
Mgr. Veronika Rjašková, lekárnik a vedec

Autorka obrázku: MUC. Natália Kalinová

Vyjadrenie Denníka N a autorky Márie Bendikovičovej

Dobrý deň,
po otvorenom liste Lovcov šarlatánov a reakciách viacerých lekárov na text o chlapcovi, ktorý má po operácii srdca problémy s hlasivkami, sme o téme v redakcii diskutovali. Uznávame, že sme sa unáhlili v konštatovaní, že lekár urobil pri operáciu chybu, to nevieme jednoznačne určiť. Toto tvrdenie sme z textu a aj z titulku vypustili. Za pôvodnú formuláciu sa ospravedlňujeme, ospravedlnenie sme vložili aj do textu a odpoveď zasielame aj Lovcom šarlatánov. Denník N sa zároveň bude téme operácií detí venovať ďalej a pokúsi sa priniesť argumenty a vysvetlenia odborníkov.

Vyjadrenie autorky:
„Ako autorka spochybňovaného článku si dovoľujem reagovať na váš otvorený list. V článku opisujem strasti takmer dvojročného chlapca s chorým srdcom, ktorý podstúpil zložitú operáciu a tá sa nezaobišla bez následkov.
Na záver operačného zákroku došlo k poškodeniu pažeráka, s čím sa chlapec dodnes vyrovnáva.
Po opätovnom posúdení textu uznávam, že nenáležite hovorí o chybe lekára, za čo sa ospravedlňujem. Pri písaní článku som vychádzala z lekárskych správ, ktoré konštatujú, že k poškodeniu pažeráka došlo sondou pri kontrole výsledku zákroku na srdci.
Nemuselo ísť o pochybenie lekára, ako som nesprávne interpretovala lekársku správu. Nesprávnu informáciu sme v článku a titulku opravili.
Naďalej si stojím za článkom, ktorý popisuje, čím všetkým si prešiel Slavko Cicoň od operácie srdca. Ako jeho matka musela tlačiť na lekárov, aby mal nádej, že raz prehovorí.
Za bulvárnu a podprahovo pôsobiacu označujete vetu, že Slavko „v marci oslávi dva roky a doposiaľ bol viac v nemocnici než doma pri päťročnej sestre Kvetke“, pretože deti bežne trávia priveľa času v nemocnici, ak sa im pomáha prežiť. Rozumiem vášmu postoju, ale predmetný článok to vôbec nespochybňuje, že takéto deti sú často v nemocnici. Veta len uvádza pravdivú skutočnosť.
Slavkova matka v článku prejavuje vďaku za záchranu syna, ktorý by bez operácie srdca neprežil. Zdôrazňuje aj to, ako sa v kardiocentre o srdce perfektne starajú, no súčasne upozornila, čo všetko podstúpila, aby sa domohla pomoci s poškodeným pažerákom a hlasivkami. V článku hovorí, že na nikoho nechce útočiť, ale Slavkov prípad sa rozhodla medializovať, lebo nemajú peniaze na rehabilitáciu, vďaka ktorej by sa mohol naučiť chodiť.
Ak rozpráva, koľko času strávili v nemocnici, je to dôležitá informácia, pretože neustále hospitalizácie ovplyvnili pohybový vývin malého Slavka.
Pokiaľ ide o vyšetrenie ultrazvukovom, pri ktorom gynekológ zistil závažné ochorenie srdca, prebehlo za účasti študentov a matka jeho priebeh opísala, ako je uvedené v publikovanom texte. Článok nespochybňuje, že skríningy sú zamerané na odhaľovanie aj takýchto závažných diagnóz.
V liste sa nepriamo venujete tvrdeniam Slavkovej matky o chlapčekovi s rovnakou diagnózou, ktorého spoznala v nemocnici. S jeho matkou sú v kontakte, a tak má dodnes možnosť sledovať jeho výsledky. Plne súhlasím, že je to subjektívne, ale na druhej strane ju ľudsky chápem, že chlapca porovnáva so svojim synom. Spolu ležali v nemocnici, rovnako mal dokopy aortu a pľúcnicu, no jeho operácia prebehla bez problémov a po krátkom čase šiel z nemocnice domov. Už dávnejšie chodí, džavoce a Slavko stále nie. Isto chápete, že chlapčeka berie ako vzor, čo všetko môže jej syn dokázať.
Snaží sa upriamiť pozornosť na to, že ak nastane problém, mali by rodičia malých pacientov dostať informácie, aké sú možnosti liečby a kde majú odbornú pomoc hľadať, ak ju nedostanú na oddelení, kde je dieťa hospitalizované.
Slavkova matka sa len náhodou z internetu dozvedela o hlasovom ventile na tracheotómiu, vďaka ktorému mohla svojho syna počuť. Vďaka tomu, že sa neuspokojila s konštatovaním lekárov, že má natrvalo poškodené hlasivky, má šancu, že ho v Stuttgarte vyliečia a raz sa naučí rozprávať. Po takýchto skúsenostiach sa právom pýta, či je toto normálny stav v našom zdravotníctve.
Zámerom článku nie je vyhnať špičkových lekárov do zahraničia, ako píšete v otvorenom liste. Chcela som ním v prvom rade poukázať, čím všetkým si prechádza rodina s vážne chorým dieťaťom.
Ďakujem za pochopenie.„