Šoltés: Ľudský organizmus je extrémne komplikovanou biochemickou továrňou, ktorá funguje len vďaka tomu, že podmienky na zemi a fyzikálne zákony v našom vesmíre majú základné konštanty „nastavené“ tak ako majú. Za najelementárnejší prvok prírodných vied by sme mohli považovať matematiku, ktorá je akýmsi jazykom pre fyziku. Fyzika resp. fyzikálne zákonitosti samé o sebe zodpovedajú za poriadok v realite, v ktorej žijeme. Týmto miliardy rokov nemenným zákonom a konštantám sa podriaďuje fungovanie nie len celého známeho, ale aj neznámeho sveta, vesmíru a vzdialených galaxií. Vďaka ním existujú stabilné (a samozrejme aj nestabilné) chemické prvky a zlúčeniny, ktoré medzi sebou môžu reagovať a tvoriť iné zlúčeniny. Ďalším pomyselným stupienkom v hierarchii prírodných vied je biochémia, čiže chémia ktorá vysvetľuje chemické procesy prebiehajúce v živých organizmoch. Aj keď chemické deje prebiehajúce v živých organizmoch opisuje biochémia, určite sa nevymyká spod nadvlády fyzikálnych zákonov neživej prírody. Na internete sme sa stretli s názorom, že to neplatí… Aby som bol konkrétnejší, zákony termodynamiky aplikované na človeka vraj neplatia. V preklade to znamená, že vraj neschudneme aj keď nebudeme jesť 🙂 . Poďme sa teda na tvrdenia autora tohto článku pozrieť bližšie.

Plichta:

Šoltés: Nefunguje? Akože čo nefunguje? Ak nebudeme nič jesť (extrémna modelová situácia) tak aj tak neschudneme? Alebo je problém skôr v tom, že tí čo nemôžu schudnúť majú kalorický príjem a výdaj predsa len v rovnováhe a ich telá sa nijak nevymykajú spod fyzikálnych zákonov nášho vesmíru? A vlastne… možno sa predsa len mýlime my, veď jeden breatharián nám tu po Košiciach už v habite a sandáloch pobehuje…

Plichta:

Šoltés: Dobrý pokus… ale nie. Pretože ako som už písal o pár riadkov vyššie, tá biochémia funguje vo svojej podstate tak ako funguje len vďaka ďalšiemu „elementárnejšiemu“ systému… vďaka fyzike. Inak by sme týchto obéznych ľudí mohli považovať za perpetum mobile? Ak Dušan tvrdí, že zjedia menej ako vydajú, aj tak neschudnú, žijú, hýbu sa… očividne sa fakt jedná o perpetum mobile.

Plichta:

Šoltés: Lebo tie výpočty sú pomerne nepresné a pomer príjem/výdaj ostal v dlhšom časovom intervale relatívne vyrovnaný.

Plichta:

Šoltés, Bielik: Trošku pomýlené…  Pre vysvetlenie: Z cestovín prijmeme energiu efektívnejšie jednak kvôli tomu že je to sacharidové jedlo s lepším anabolickým efektom vďaka sekrécii inzulínu a jednak kvôli menšiemu výdaju energie na samotné trávenie. Zatiaľ čo na strávenie steaku potrebujeme vydať viac energie a menej efektívne ho zužitkujeme. Od toho však nezávisí či schudneme alebo priberieme, to závisí od celkovej energetickej bilancie za definované časové obdobie. Ak máme nižší výdaj ako príjem, tak priberieme aj z cestovín aj zo steaku. Okrem toho vstupuje do hry vstrebateľnosť látok. Nie všetky živiny sa zo steaku dostanú do krvi, ale odchádzajú defekáciou z organizmu.

Plichta:

Bielik: Asi preto, že chýba energia na uspokojenie základnej potreby organizmu, čiže príjem 🙂 .

Plichta:

Bielik: Dôvodov je veľa… napríklad energetická náročnosť bazálneho metabolizmu podmienená geneticky, bazálny výdaj podmienený objemom svalovej hmoty ktorá aj v kľude bez pohybu potrebuje relatívne veľa energie.

Plichta:

Šoltés: Lebo nezjete sacharidy, mozog to vie, cítite naďalej hlad a chýba vám peak inzulínu a ďalšie nadväzujúce endokrinologické mechanizmy. Preto si poobede musím vždy dať sladkosť 🙂 .

Bielik: Rád by som sa oboznámil podrobnejšie s výskumami, ktoré Dušana Plichtu podnietili k záverom sformulovaným vo vyššie uvedených šiestich bodoch. Stačí aspoň jeden. Nemusí byť publikovaný ani v indexovanom žurnáli. A ani to nemusia byť jeho výskumy.  Dokonca si vystačím s excelovskou tabuľkou. Štatistiku by som si aj spravil. Aj keď dotazníková metóda ma ďaleko od vo vedeckej komunite uznávaných metód, v jeho prípade by stačil aj prieskum. Nemá? No len na margo toho, že nazýva vybrané autority populistami, tak teraz ide príkladom. Anectodal evidence je síce tiež jeden z prístupov vyskytujúci sa vo vedeckej metodológii. Ale v tomto prípade chýba aspoň konkrétny zdroj. Kto konkrétne sú tí všetci amatérsky bežci, cyklisti…. tí ľudia chudáci ktorí už nič nejedia a aj tak neschudnú…

Plichta:

Bielik: Nie je kalória ako kalória? Pamätám si na reláciu, kde sa vyskytol tzv. bulharský meter v dôsledku čoho boli pisoáre na mužských toaletách príliš vysoké, čím sa nedali komfortne použiť pri malej potrebe. Kalória je však jednotka energie. Ak sa už konkrétna molekula glukózy vstrebe a vrátnicou dostane do pečene, je jedno či pochádza z lízatka  alebo celozrnnej ryže. Od čoho však závisí je zdroj energie, pretože kvalita potravín ovplyvňuje sekréciu tráviacich enzýmov, trávenie aj resorbciu. Takže nie kalória ale substrát je dôležitý. Ten ovplyvňuje ako rýchlo a v akom množstve sa energetické látky dostanú do organizmu respektíve do krvi.

Plichta:

Šoltés: Prvá hrubým zvýraznená veta je samozrejme pravdivá. Ďalej je to už však horšie. Dýchaním totiž nedetoxikujeme. Pravdepodobne jediná situácia, kedy ľudia detoxikujú dýchaním, je vydychovanie anesteziologických plynov na operačnej sále. S potením a detoxikáciou to tiež nie je veľmi slávne tvrdenie. Je síce pravda, že malý podiel z celkového množstva vylúčeného kreatinínu, urey a sodíka vylúčime aj potom… ale hlavnú rolu tu hrajú obličky ktoré pomoc potením fakt nepotrebujú.

Šport bez stresu? Taký by nemal zmysel nie? Úlohou športovania predsa je vyvolávať stres a podnecovať adaptačné mechanizmy k rozvoju lepšej vytrvalosti, hypertrofii svalových vlákien atď… nie? 🙂

Plichta:

Bielik: „Čím viac efektívne fungujúcich mitochondrií, tým lepšie“. Aeróbny tréning vyvoláva v organizme adaptáciu, ktorá okrem iného podporuje tvorbu mitochondrii ale aj enzýmov citrátového cyklu. Ale prečo potom Dušan Plichta uvádza, že nejde „o nejaké pálenie kalórii“. Na jednej strane vyzdvihuje dôsledky vytrvalostného tréningu, ale chcel by to dosiahnuť bez pohybu – aeróbneho. Napadá ma inhalácia vzduchu so zníženým obsahom kyslíka ako sa používa v simulovanom hypoxickom tréningu vrcholových športovcov, ale tam asi nemieri.

„Trénujte adekvátne a pravidelne s dôrazom na budovanie funkčnej svalovej hmoty.“ – Každý jeden sval ľudského tela má svoju funkciu. To už za nás vyriešila evolúcia počas obdobia niekoľko stotisíc rokov pred čítaním tohto príspevku. Poznám jedinú nefunkčnú svalovú hmotu – tú v stave rigor mortis. Tá ale väčšinou nesúvisí so zlým silovým tréningom. 

Plichta:

Bielik: To sa nedá zovšeobecniť. Jeden správne vykonaný bicepsový zdvih asi nie je dôležitejší ako 5 kilometrová rýchla chôdza.

Plichta:

Šoltés: Zmenenú biochémiu v tele? Čo to znamená? Zmenenú biochémiu majú napríklad pacienti s porfýriami, tyrozinémiou, galaktozémiou, homocystinúriou, cystínúriou, fenylketonúriou, mukopolysacharidózami, glykogenózami, familiárnou hypercholesterolémiou a ďalšími dedičnými poruchami metabolizmu. Toto je „zmenená vnútorná biochémia“. Neviem ako je iným ľuďom… ale ja sa radšej zaobídem vo svojom živote aj bez mutácií ktoré spôsobujú vyššie menované zmeny biochémie 😉 . 

Plichta:

Bielik: Záblesk niečoho rozumného…

Plichta:

Bielik: No nič… tak zase zle.

Plichta:Vieme, že ukladanie tuku je výrazne závislé od vylučovania hormónu inzulín.

Bielik: Ak sa kriticky zníži produkcia inzulínu, napr. v dôsledku vysokotukovej ketogénnej diéty, klesá množstvo inzulínových receptorov nachádzajúcich sa na membránach buniek. Pokles receptorov vedie k zníženiu citlivosti buniek na glukózu. Toto je jedna z príčin rozvoja diabetes mellitus typu 2.

Plichta: Kým sacharidy (rozumej hlavne cereálie, obilniny, cestoviny, pečivo, sladké veci) provokujú inzulín priamo, tak proteín (rozumej mäso, vajcia, ryby, syry) len veľmi mierne (v závislosti od množstva) a tuk vôbec (rozumej dobrý tuk ako kokosový olej, maslo, olivový olej, bravčová masť, rastlinné oleje za studena lisované v studenej kuchyni, orechy).

Šoltés: Nemám rád, keď ľudia nerozlišujú inzulínovú odpoveď na jednoduché sacharidy a polysacharidy. Treba si doštudovať…

Plichta: Športom sa priamo páli len o niečo viac kalórií ako pri bazálnom metabolizme, kvalita bazálneho metabolizmu je základ. A teda hlavne to, či viete využívať tuky ako zdroj energie a vaša glukózová závislosť.

Bielik: Tak toto sú elementárne nedostatky. Ak by toto bola pravda, tak by sme všetci nalačno odbehli maratón, absolvovali s Peťom Saganom celú Tour de France… Na väčšine bežiacich pásoch, bicyklových ergometroch, eliptických strojoch sa uvádzajú nie len spálené kalórie ale objavuje sa tam aj tzv. METs. Je to veličina vyjadrujúca o koľko násobne viac energie pálite oproti bazálnemu metabolizmu. Vytrvalostný beh napr. vyžaduje 8 – 14 násobne viac energie ako keby ste ležali. Silový tréning vyžaduje približne o 2/3 menej energie ako beh ale stále viac ako trojnásobok oproti sedeniu.

Dušan Plichta viac krát spomína tzv. baktériálny mikrobióm. Mikrobióm je však súbor baktérialnych génov. Súbor baktérii je mikrobiota. Z toho celého len mám pocit, že chce byť trendy. Ušla mi podstata čo tým chcel povedať? Chcel povedať, že skladba stravy ovplyvňuje enterotyp, teda zloženie určitých kmeňov baktérii, čo môže súvisieť napr. s nadváhou? Poďme späť ku „kvalite metabolizmu“. Už ste niekedy videli kravské lajno? A videli ste na ňom muchy? A napadlo vás prečo tam tie muchy sú? Prečo nie sú natlačené jedna na druhej na kameni, ktorý leží hneď vedľa? No, lebo kravské lajno obsahuje množstvo energeticky bohatých, nevstrebaných aj nestrávených látok. Tak isto ako ich obsahujú aj naše ľudské fekálie. Zjete dnes 3 kúsky makovej štrúdle a na druhý, tretí deň vidíte mak ešte raz, na toaletnom papieri. Skrátka energia vašej večere nemusí mať presne takú istú hodnotu ako je napísané na obale. Sú ľudia, ktorí jedia viac a nepriberajú (niektorí chodia na veľkú potrebu aj viac krát za deň) a sú ľudia, ktorí jedia menej a nedarí sa im chudnúť. No a toto ovplyvňujú tie črevné baktérie. Zmena  bazálneho metabolizmu respektíve jeho hodnota vyjadrená v kilokalóriách  je možná skôr pri znížení funkcie štítnej žľazy. Ovplyvniť energetický výdaj v pokoji  môžeme aj získaním aktívnej svalovej hmoty, starnutím. Akútne ho zvyšuje pobyt v horúcom (sauna) alebo studenom prostredí (kryoterapia). Diéta ako taká energetický výdaj v pokoji príliš neovplyvňuje.

Plichta: Ďalšou dôležitou a možno aj najdôležitejšou fintou je hormón leptín, ktorý priamo reguluje váš hlad. Asi to poznáte, že keď ste na nízkotučnej nízkokalorickej výžive, tak šaliete nervozitou a váš mozog neustále myslí na jedlo. 

Aj cez leptín sa dostávame ku komplexnej hormonálnej regulácii, ktorá je vlastne výrazným faktorom pre dosiahnutie vašej želanej verzie samých seba.

Okrem hormonálnej regulácie sa dostávame aj k mikrobiómu (baktérie v tráviacom trakte), ktorý priamo ovplyvňuje vaše trávenie. Trávenie je priam kriticky prepojené s mozgom a náladami a opäť má výrazný vplyv na hormonálnu reguláciu.

Bielik: Častokrát nie sú problematické hormóny samé o sebe, ale citlivosť buniek na nich. Tak ako je to s inzulínom pri diabetes mellitus typu 2, alebo aj so samotným leptínom. Apropo leptín je hormón sýtosti, on nevyvoláva hlad, ale potláča. Samozrejme nie je to také jednoduché. Je to výsledok regulácie neurotransmiterov a cytokínov.  Každopádne „hladový“ hormón je grelín 🙂

Na záver. Nedostatky podobných článkov vidím v tom, že neustále chcú vytvoriť dokonalý obraz Tadž-Mahálu z dvoch-troch časti puzzle. Čo je ale naozaj najväčší problém, že väčšinou jedna z tých častí puzzle ani nepochádza z krabice Tadž-Mahál, ale pasuje k mozaike Šípovej Ruženky.

Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD. et Ján Šoltés